Okolie a diabetici

Mne sa stalo,keď som bola tehotná,v autobuse na mňa vyskočila jedna stará pani,že jej sedím na mieste,lebo ona je ztp.Ja som vstala,nechala som ju hundrajúcu sadnúť a opýtala som sa jej či sa jej dobre hopká,keď už kôli nej vstala tehotná žena,tiež ztp,a ešte má v tom brušku deti dve.Bola ticho,ale žiadna ospravedlňujúca reakcia sa nekonala.Môj otec ma učil,aby som vôbec starým ľuďom nevstávala,pretože dve hodiny pred mojim narodením išla moja mama v autobuse do pôrodnice a žiadny starý človek sa nepostavil.Tak to máš tak.Ľudia sú rôzny,ale ja sa už vždy ozvem.Aj teraz keď idem v električke s deťmi,mladí chlapci mi uvolnia miesto,keď vidia,že proste dve malé deti ťažko udržím,ale starý sa otočia hlavou k oknu.

niekto ma lutuje niekto povie ved co je to cukrovka,nic.mna to nezaujima nech hovori kazdy co chce svoj zivot si zijem sama pre seba a pre mojich najblizsich a aj s cukrovkou.a ked mi pomoct nevedia nech mi neublizuju.a to treba povedat vzdy ked niekto zacne gibicovat do nas.pekny den

Kamari,okolie celkovo pristupuje cudne ku ludom so zdravotnym postihnutim.Ja mam doma ZTP syna,sice nie je cukrovkar,ale diagnoz ma az az a vela krat sa stretavam s roznymi reakciami ludi.Niektori syna a hlavne nas rodicov lutuju,co ja velmi nemusim a niektori k nam zase pristupuju s obdivom.Ja mam najradsej taku tu neutralitu.Aj mne ked sa syn narodil,vsetko sa mi obratilo hore nohami,ale casom som si zvykla a beriem ho ako nase slniecko.Vyzaduje si celodennu starostlivost,vela krat vie byt naozaj neposlusny,ale casom sme aj toto vyriesili a naucili sme sa co na neho plati..Len horsie je to,ze niekedy sami ZTP ludia maju tendenciu sa lutovat a od ostatnych vyzadovat taku nejaku zvysenu pozornost.Mne sa to osobne stalo,ked som bola s mojim teraz uz nebohym otcom asi pred dvoma rokmi na vysetreni a mala som pravdaze so sebou aj maleho-ved kam by som ho dala..Maly po cakarni behal a behal az pokial sa neunavil-podotykam,ze je autik a potom na tej fotelke v cakarni zaspal.Prisla jedna pani s francuzskou palicou a prve co bolo,hned spustila,ze chori si nemaju kam sadnut blizsie ku dveram-podotykam,ze miest na sedenie tam bolo az az ibaze boli od dveri doktorky vzdialene asi 6-7 metrov a to sa milostivej nepacilo.Ona by si sadla najradsej medzi dvere.Kaslala som na nu,lebo takych situacii uz som prezila az az.Ale ked zautocila na to,ze maly si tam chrape pri dverach a mohol by chrapat aj na tych vzdialenejsich stolickach,tak som uz nevydrzala a vsetko som jej vyklopila,ze ked si mysli,ze ona jedina je ZTP a ostatni su tam obycajny vzduch,tak to je na velkom omyle,vysvetlila som jej situaciu,maleho ZTP preukaz som jej nalepila na celo a stara sa tak zahanbila,ze myslim si,ze druhy krat si dobre rozmysli,ci sa bude do niekoho obuvat alebo nie...A ked sa maly potom zobudil a zacal tam robit rosambo a ona zistila,ze ona sice ZTP je,ale existuju aj ludia ktori su na tom zdravotne aj horsie,tak sa mi ospravedlnila a okolitym ludom rozpravala,ze ona nevedela atd...Ale co mi je to platne.Keby sa zachovala ako slusny clovek,nemuselo dojst k nicomu...Takze to spravanie okolia a niekedy aj samotne ZTP ludi je rozne..