Ana s miou mi zničili život. Ja si už ani neviem spomenúť, ako som sa cítila keď som bola zdravá, o čom som premýšľala, snívala, aké som mala plány do života, aké pocity, aké je to milovať a byť milovaný, nerozmýšľať nad jedlom, mať priateľov, chodiť s nimi von...Keď som si robila na papieri taký sumár, čo mi PPP dala a čo vzala, viac položiek bolo v stĺpčeku "vzala". Napriek tomu sa jej neviem (nechcem?) vzdať, stala sa mojím životným štýlom, poznávacím znamením, niekedy som hrdá na to, že dokážem nejesť (kým ostatní majú opačný problém),až sa tohto pocitu desím, no niekedy sa zasa hanbím že ma na ulici v našaj dedine poznajú len ako "tú anorektičku". Nechcem byť takto zaškatuľkovaná, no nechcem ani pribrať a jesť nezdravé jedlá. Ja vlastne NEVIEM, ČO CHCEM!
V období anorexie som však bola na tom horšie, nič som nejedla. Vôbec nič. Teraz, keď mám bulímiu, zasa jem až priveľa a vraciam, ale stále sa to lepší. Najprv som to robila aj niekoľkokrát denne, teraz napr. 1-2x za týždeň. A za to môžem poďakovať aj mojej skvelej sestre, ktorej som sa s tým priznala a ktorá ma neodsúdila ako som čakala, ale podala mi pomocnú ruku, povedala že ak chcem, bude po jedle vždy so mnou,bude zamykať WC a špajzu...Viem,že to takto nepôjde stále, veď v reálnom živote ma nikto nebude permanentne strážiť, ale na začiatok to pomôže...Aj by som mala motiváciu - páči sa mi strašne jeden chalan, ale má frajerku, vyzerá to na vážny vzťah...viem si predstaviť, že keby ma on o niečo požiadal, spravila by som to ...čokoľvek. Viem, že to takto nie je správne, ale láska je silná...Poraďte prosím čo mám robiť. Ďakujem
PPP mi zničila život
a ako papas ked nevracias. Predpokladam ze asi moc nie. Ak by si sa stravovala pravidelne a zdravo a 1x za tyzden vracala, mala by si zdravie na dosah ruky...ale ono to tak asi nebude...prepac ak ti krivdim
Anorexia a bulimia s teba permanentne saju energiu a ty potom nemas silu nejaku energiu davat..rozumies co myslim..ze ak chces mat nejaky vstah, musis mat silu sa on starat a vkladat don nejaku energiu...viem ze ked si zalubena, tak mas pocit ze keby ti to s tym chalanom vyslo, tak sa zazracne uzdravis, ze to pojde cele lahsie...to je mozno pravda, ale ty si sa rozhodla byt chuda {vychudnuta} a to je to, comu sa cela venujes...ak by sa ti podarilo zmenit rebricek hodnot aspon troska...napr. budes viac jest vzdas sa kusku svojej stihlosti a zacnes trochu zit ako sa na tvoj vek patri...uzivat zivota...uzivat zivota radsej s vetsim zadkom ako ten zadok nemat a nemat aj vsetko ostatne.......
mozno by ti sestra mohla pomoct s jedalnickom...a mohli by ste napr. jedavat spolu a rovnake mnozstvo...vela stastia ti prajem...velmi vela
V prvom rade dúfam, že si uvedomuješ, že pre lásku k mužovi si schopná urobiť čokoľvek. Skús teda urobiť pre seba niečo a ak, to nedokážeš znamená to že sa nemáš rada. Musíš sa naučiť mať samu seba rada a pozerať sa na svoj problém z nadhľadu, resp. z výšky. Musíš začať so sebou niečo robiť, tak isto si určite uvedomuješ aké následky to môže mať. A to, myslíš, že tvoj budúci životný partner ti bude znášať tieto veci? určite si stebou bude plánovať založiť rodinu a vtedy príde problém.... Neber to ako odcudzovanie, veď každí z nás sa tam môže ocitnuť a každí z nás môže dopadnúť oveľa, oveľa horšie. Ako sa hovorí , nikdy nehovor nikdy. Nauč sa samu seba vážiť, mať sa rada a skús si to všetko vyhodiť /vymazať/ z hlavy. Musíš začať na sebe pracovať. Keď si sa dokázala zmeniť z anorektičky na bolimičku, tak určite sa z podvedomia vyhodiť bolímia. Musíš mať aj silnú, pevnú vôľu. Hlavne si váž seba a musíš byť silná..
KAMOS: ty si prepac za vyraz, ale ako jedno sproste pubertalne decko, neprispievaj do takychto tem, ked to nevies pochopit..radsej si ries problem s priatelkou...aj tak nikomu nepomahas, tak sa zdrz nemiestnych pripomienok!!!!!
¨No co uz. A aky je tvoj problem? Preco nejes normalne?
