ahojte. mohli by ste mi niekto poradiť lebo som už fakt zufala. mam 23 a v januari som sa bezhlavo zalubila. ten chalan sa spraval ako v oblakoch, hned sme si padli do oka začali spolu chodiť boli sme uplne šťastný. až po mesiaci z ničoho nič prišiel a povedal že je koniec že on to tak neciti... dozvedela som sa že mu napisala byvala, velmi ju miloval to som vedela a boli rozídení len krátko... on sa zmenil zo dna na den, a teraz je to tak, že pride za mnou, vezme ma na večeru, ideme von s kamaratmi ale len ako kamarati.... ked sa uvolni a bavi tak ma postiska, chyti za ruku, zavola ku nemu... pišeme si... ale stretava sa s byvalou nevie sa cez to preniesť ona sa chce vrátiť a on je ako medzi dvoma kamenmi...raz pride za mnou potom za nou... neviem či sa vobec niekedy zmení že s nou už byť nemože aj tak rozmyšla čo by bolo viem to keby sa vratil... mne hovori že mu je dobre so mnou že som pre neho výnimočný človek, ale proste to teraz tak neciti, aale že mi nemôže definitívne povedať že nebudeme už nikdy spolu.... som zmätená... lubim ho no neviem či ma význam byť s ním byť pri nom, pomahať mu, a čakať na niečo čo sa možno nikdy nestane... nemate niekto podobnu skusenosť som už v koncoch... neviem čo robiť
nevie čo chce... zmeni sa to niekedy?
janka3
nellka
Janka, tvojmu kamarátovi to podľa mňa svojim spôsobom aj vyhouje, že si ho "neodkopla" a že sa s ním aj naďalej stretávaš a že ťa má vlastne v zálohe, keby mu to s bývalou nevyšlo. A to je dosť smutná predstava, byť tá čakateľka...Teda pre mňa by to smutné bolo. On asi stále dúfa, že ho bývalka vezme na milosť. Netvrdím, že a nemá rád, ale je to od neho nefér, že ťa takto naťahuje a necháva si zadné vrátka. Je to už len na tebe, či je pre teba až taký úžasný, že si počkáš na jeho rozhodnutie, alebo ťa táto pozícia čakateľky a druhej v poradí, baviť nebude.
barbinka
no ja by som to riešila tak, že pokiaľ si to nevyrieši on sám, čo chce, tak by som sa s ním nestretávala.
