mám mať strach???

Tak hlavne sa zdravo stravuj!To znamená,pravidelne.Raňajky-obed-večera.Tu čítam niekedy,o tých diétach,o kočkách čo chcú schudnúť,no hrôza.Radšej pravidelne-menšie dávky.Sem-tam si skontroluj tú glykémiu,ale zase nie často.A byť v pohode,vyrovnaná,žiadne stresy!Nemysli na to!Buď pozitívne naladená!

(no moja prababka zomrela na ňu nakoľko vtedy za vojny sa tomu nevenovala pozornosť... - to len na okraj) No a tým sledovaním v krvi by som to tak nebrala, lebo mne naposledy brali krv asi pre rokom a pol. Sledujem si to sama si meriam glukometrom. A čo sa týka typov diabetu čo je u nás v rodine, tak otec ju má od detstva a rovnako aj ujovia od mladosti, sesternica od 9 rokov akurát dedo ju dostal až v dospelosti.

Tomu sa hovorí-,,predodispozícia,,Všetci lekári,keď sa dozvedia,že máš v rodine cukrovku,tak sa na to zamerajú,a sledujú ťa,vždy keď ti zoberú krv na vyšetrenie,bude ich zaujmať aj táto hodnota.Nikto presne nevie povedať,čo je presne tým spúšťacím mechanizmom.Aj tá vaša cukrovka v rodine,mohli ju dostať v staršom veku,po liečbe liekmi,ktoré to spôsobili,alebo sa zle stravovali,mali nadváhu.Aj toto musíš brať do úvahy.Na cukrovku sa nezomiera,ale na komplikácie spôsobené zle liečeným diabetom.

no ja som mala hlavne obavy s tou dedičnosťou, lebo som počula, že diabetes je choroba prenášaná aj génmy a keďže ju má môj otec nejaké tie gény som muslela po ňom zdediť, ale som rada, že vaše skúsenosti hovoria, že dedičnosťou to nie je

Ahoj zvedavá,prečítaj si tému:,,prečo som dostal diabetes,,Viac-menej sme sa zhodli,že dedičnosť dokázateľná nie je.Iba stravovacie návyky,a veľký vplyv má stres.A fakt na to nemysli!Cukor máš o.k.

Norma glykémie u zdravého človeka je do 5,6 a meria sa na lačno. Tak nestresuj! Zdravo sa stravuj a dopraj si dostatok pohybu a budeš OK.

Nie, vôbec nemusíš mať strach, pretože keď budeš na to stále myslieť, tak si tú cukrovku privoláš. A nemeraj si cukor! Za obedom každý cíti slabosť, pretože je žalúdok preťažený a ešte aj počasie je také, že sa ziada ľahnúť si. Tak sa neboj a radšej sa mamky opýtaj, aké sú príznaky, alebo tak, Veď za to nič nedáš, keď sa dáš vyšetriť. Aspoň sa ukľudníš. Ale aj tak si myslím, že sa nemusíš obávať.