druhé dieťa??? áno či nie???

Ahojte, pridáma aj moju skúsenosť. Ja som sa dlho bránila druhému dieťaťu, tiež vždy bolo nejaké ale. Keď už sme mali svoj byt aj zariadený, syn mal sedem rokov nastúpil do školy,stále som sa bránila, manžel stále chcel ešte druhé,keď sa ma niekto opýtal, kedy bude druhé, tak som sa smiala a zo srandy som vždy odpovedala, že keď budem mať vlastný dom a auto. No a zrazu už máme vlastný dom, auto, všetko a zrazu to na mna začalo doliehať, lenže keď sme sa nasťahovali, prišla som o prácu, tak som si povedala, že ešte nie, po roku som si našla prácu, tak som zas mala výhovorku, že teraz v novej práce nemôžem, ale bola som len na zastupovanie, tak som sa uspokojovala, že keď sa bude mať vrátiť, pôvodná, tak to nejako stihem a pôjdem na MD, ale ona zrazu prišla a zahlásila, že za 2 mesiace nastupuje, lenže mne sa vyskytli problémy so zubami a nechcela som to riskovať. Tak teraz som už skoro rok doma, ale stále to odkladá, vyrátavam termíny, cez leto sme išli na dovolenku, tak som si povedala, že po dovolenke, lenže na dovolenke mi vypadla blomba, teraz sa mi odlomil kúsok zuba, zase odkladám zubára. Lenže problém teraz je, že manžel, už nechce, že syn je už veľký, mimochodom teraz mal 15 rokov, že či som sa zbláznila, ale na mna to teraz strašne dolieha, lebo syn má svoje záujmy, manžel tiež-firmu, ja robím doma účto, ale som sama doma. Syn by tiež chcel strašne, lebo s deťmi to vie a má ich rád. Tak sa k tomu odhodlávam až nakoniec z toho nič nebude, ale strašne by som chcela dcéru. Už sa mi o nej aj sníva, aj viem ako bude vyzerať aj viem ako sa bude volať, len to zrealizovať, lenže tiež sa bojím pôrodu, hoci prvý som mala super, vtedy som to brala ako gombičku, keby mi trocha nenarástlo brucho pribrala som len 7 kg, tak ani neviem, že som tehotná, ani zle mi nebolo, cítila som s fantasticky. Tak len toľko, čaute

ahoj ritka, tak to máš pravdu s tou kámoškou, ja som na tom podobne, lebo tiež mám teraz pohodlný život, aj na dovolenke pri mori sme konečne boli už aj s dcérou tohto roku, predtým len po Slovensku...ale tiež váham kôli práci a zázemiu a tiež pozícii, ktorú som záskala po návrate z materskej, pracujem 3 roky a neviem si predstaviť, že by som mala vypadnúť zas na 3 roky z toho zabehaného kolobehu....je to strašne ťažké a neviem ako sa k tomu zodpovedne postaviť...

ahoj dandy, no s bývaním je to tak, že asi pred pol rokom sme sa tam nasťahovali, urobili rekonštrukciu bytu na druhom poschodí rodinného domu, mám tam svoje súkromie...ale aj tak mám obavy. Dcéra už síce má 6 a pol, ale ja mám strach otehotnieť druhýkrát , bojím sa aj pôrodu, lebo ten prvý bol veľmi ťažký...a ktomu ked si pomyslím , že sa mám vrátiť do domu...v ktorom je ONA tak ma prejde chuť na dieťatko...ale zároveň viem, že ak budem ešte čakať tak potom to bude ešte horšie. Dlhách šesť rokov som si nechcela ani na xvilku pripustiť myšlienku na druhé dieťa...ale akosi to prišlo samo teraz...

kvôli tvojej dcerke je to dobre mat aj druhe dieta. Vela mojich kamaratiek mali jedno, druhe nechceli a teraz bu´d lutuju, alebo druhe nakoniec mali hoci po dlhom case a tie su spokojnejsie. Jedna ostala iba pri jednej dcerke a zvykla si, uz by nechcela tie starosti znovu ale je to tak preto,lebo nemôze uz mat druhe. Na jej dcere to vidno,ze jej chyba surodenec,aj dom ato maju s nou tazsie a nevie sa akosi zapojit medzi ostatne deti.Nemusi to byt v kazdom pripade. Jedine,co z tych vsetkych pripadov vidim je to,ze tie,co mali aj druhe boli nadmieru spokojne a nikdy to nelutuju.

vobec by som sa nebala stat si na svojom a presadit ine byvanie bez svokry,tehotenstvo,porod,dojcenie atd. je tak psychicky narocne ze i zena co ma bezproblemove prostredie ma co robit aby pri tej zmene hormonov vsetko zvladla, chlap nema sajnu co to vsetko znamena tak ho o to poziadaj aby ti vysiel v ustrety. ja si neviem predstavit byvat u svokry a este s detmi a novorodencom asi by svokra letela prva keby mi stale stala za chrbtom ze co a ako robim atd..inak mam babu 3rocnu a 4 mes chlapca, strasne som bola smutna ked mi lekar oznamil ze cakam chlapca lebo som chcela babu,teraz som najstastnejsia na svete,je krasny,stale sa smeje,pritulny a slecna bola a je vzdy cert este teraz nespi v noci a maly spinka a da sa s nim podniknut uplne vsetko.tak sa toho chlapca neboj a urcite to druhe babo chci,je to krasne.drzim paste aby ti to dobre dopadlo.pa

Dana55, ahoj dík že si reagovala, aj ja si myslím, že keby sme mali druhé dieťa skôr....mala som problém dostať sa znovu medzi ľudí po troch rokoch, a teraz ked som konečne zapadla, tak mám sklznúť naspäť??? a znova začať ten kolotoč ked sa v noci vôbec nevyspíme??? manželovai to nevadí, on jednoducho chce chlapčeka ešte, on pochádza z troch bratov on je najmladší, a tak vie čo je to chlapská ruka v rodine, chce mať niekoho koho to všetko naučí...ja to chcem tiež, problém mi robí svokra, ktorá mi robí peklo zo života...

Ahoj, ja mám dcérku o 1rok staršiu ako Ty a dosť dlho riešim podobný problém. Vždy som mala nejaké ALE, prečo nie je vhodný čas na druhé dieťa. Teraz mám výčitky, že dcéra nemá súrodenca. Bývame u rodičoch a máme málo miesta, čo by sa mohlo tak do roka vyriešiť. Možno potom. Jedno s mojích ALE však bolo i to, že manžel vobec nemá vzťah k deťom. Až teraz si dcéru konečne všimne - komunikuje s ňou tak 5minút 2x týždenne. celú materskú mi vyčítal, že on živí rodinu, pokým ja som doma/pritom som doma popri materskej pracovala na dohodu,mnohokrát v noci/ Keby môj manžel aspoň trocha prejavil záujem o dieťa, tak som šťastná. A tešila by si sa z bábetka určite aj Ty, hlavne ak by mala dcérka a manžel radosť. Čo sa týka pohlavia, je to myslím úplne jedno. Nie je pravda, že výchova chlapca je ťažšia. Poznám niekoľko príkladov - medzi súrodencami, kde to je naopak. Držím Ti palce a želám veľa rodinnej pohody!