caute!taaakze ako som napisala kamarati môjho priatela ma nemaju radi.. ut sme spolu 2 roky..a oni hrozne zavidia ze sa moc lubime a klape nam to..mame co ceme..auto, priatel si ide kupovat byt..je inzinier a ut robi aj veduceho..no oni nemaju ziadne holky a ked maju tak ich tie baby nechaju..a vzdy su to take typu napit sa a potom grcat kade chodit.. nemaju peniaze poriadne..proste nic..a preto su asi voci mne a priatelovi dost zatrpknuti..hlavne voci mne..(aj ked to nechapem ako si mozu tak hrozne priatelia nieco zavidiet) zeee som im ho zobrala a ta..dost ma ohovaraju..a to ma vobec nepoznaju..niktory sa so mnou poriadne ete ani nerozpraval a hovoria o mne ze som trubka..popritom chodim na vysku a mam nadpriemerne IQ (teraz aby ste ma pochopili tym sa necem chvalit)..tym len cem povedat ze keby sa niektory z nich so mnou snazil nadviazat konverzaciu tak by to zistil aj sam.. oni namiesto toho len intriguju..totizto vzdy sa jeden z nich najde co mi to povie.. ale vlastne vidim to aj ja.. neviem preco vzdy som cela aby sme boli partia ze ked si najdem priatela..dala som im uz vela nevypovedanych sanci..no ut nevladzem..hrozne ma boli ked niekto o mne povie ze som trubka a ze by to so mnou nevydrzal a tak.. ja viem ze ziarlia aj priatel mi to stale vtlka do hlavy ze ma nemaju trapit taki chrunovia..lebo aj on to uz pochopil ze co su zac.. ut vela krat som im mala chut vynadat ze co si myslia o mne ze ci som slepa a ze to nevidim..ale ja nie som taka..mne by to bolo hned luto.. a najmä ma trapi jeden z nich..priatelov najlepsi priatel..ma asi 24..nikdy nemal holku a mozno ze aj preto je voci mne taky zatrpknuty..usmieva sa na mna no nikdy mi nic nepovie..len urcite zachrbtom ma ohovara ze som mu zobrala naj kamarata a podobne somariny hm..no asi pred 2 tyzdnami sa mu rozviedli rodicia a vcera sa mu zabila mamka.. je mi to tak strasne luto aj ked viem aky na mna vzdy bol zachrbtom..nikomu to neprajem to co preziva on.. dokonca som aj hrozne plakala v noci, lebo mi ho bolo moc luto.. sice sme s nim aj tymi ostatnymi prerusili kontakty aj s priatelom (prestali sme s nimi chodit von, no nevedia preco, oni nevedia ze setko viem co o mne,resp.o nas hovoria za chrbtom ), ale toto cloveku neda..a tak mu vcera priatel volal aby mu zaprial uprimnu sustrast..a v pondelok je pohreb..priatel tam ide a ce aby som isla aj ja.. no neviem ako to zvladnem..vsetky tie emocie na jednej strane nieco take ako mensia nenavist za to aky bol voci mne, no na druhej strane strasne strasna lutost.. ale samozrejme tam pojdem
asi mi s tym nepomodete..ja som sa len niekomu cela vyrozpravat..
