ako sa vyrovnat s rozchodom

Ja som mal tiež (staršiu) partnerku, ktorá chorobne žiarlila, síce neviem načo, pretože na mne nič zvláštneho nieje, ale priznala sa mi až po rozchode.
Dokonca žiarlila aj na bratovu 12-ročnú dcéru, o ktorú som sa staral, keď ma poprosil a bol v práci.
Asi ma mala dokonca za uchyláka, neviem.
Zvláštne, že som sa ani po iných neobzeral a nikdy ju nepodviedol, tak sa mi páčila, mal som ju doslova za bohyňu krásy.
Chorobná žiarlivosť je naozaj zlá vlastnosť a nikam nevedie.
Keď to je naozaj tak, rozídťe sa a je to.

Martin,pri chorobnej ziarlivosti sa nestaci porozpravat.Partner ti slubuje a slubuje...ake to bude dobre...a casom to znova pride.A potom je to stale horsie a horsie.Je to proste chorobne,no a z vlastnej skusenosti viem,ze nepomohol ani rozhovor,ani psycholog.Ten clovek to ma v sebe a ubija tym aj svojho partnera.Je to fakt neprijemne,ked ti robi stale ziarlivostne sceny.

Skrátka mu jasne a priamo povedz, že jeho chorobná žiarlivosť Ťa ubíja a nieje na mieste a zničí váš vzťah, ak si myslí, že si nejaká štetka, neľúbi Ťa a je koniec. Pretože ak Ťa ľúbi, musí s tým byť spojená aj absolútna dôvera.
Takže, daj mu jasnú otázku typu: "Dôveruješ mi natoľko, že prestaneš vystrájať a žiarliť?"
Odpoveď prijmi len v jednom slove, ÁNO alebo NIE, žiadne ALE neber a podľa toho sa zariaď.
Bud chce, alebo nechce, je to na ňom.

ved to,ze sa len rozpravame a rozpravame a nikdy sa nic nezmenilo zatial,vzdy je chvilu dobre a zase problem,tiez sa bojim,ze ho stratim,ale neviem ako dalej

A čo keby ste sa stretli a porozprávali sa o tomto probléme? Ak je to jediná vec, ktorá bráni kvalitnému vzťahu a obaja sa ľúbite, treba pouvažovať, či je to vec, ktorá vztah zničí.
Keď už máte nad 30, tak myslím, že je nádej, aby sa priateľ začal chovať ako tridsiatnik...

my rok a pol,neviem co mam robit,viem ze ked mu zavolam,pride lebo ma lubi velmi tak ako ja jeho,ale ma to vyznam,mam 34 mozno len zbytocne stracam cas,fakt netusim

Neviem,ako dlho ste spolu chodili,ale chorobna ziarlivost je hrozna.Partner je stale v depresiach a prenasa to aj na teba.My mse spolu chodili 3 roky a stale sa to zhorsovalo,az to prerastlo do vyhraziek,ze pojde a zastreli brata,svagra.... a vsetkych z jeho chorej mysle,potom chcel pisat knihu o jeho a mojom zivote...No bolo to strasne.Som rada,ze som sa odhodlala na taky krok rozist sa s nim.Teraz mam zlateho muzicka,s ktorym sa mame velmi radi.Takze pozri sa na to z tej lepsej stranky,ze ako sa bude prejavovat v manzelstve,ked teraz iby spolu chodite a robi take ziarlivostne sceny.

ja som naštastie takejto žiarlivosti odolal, partnerkám sa snažím veriť a o to vo vzťahu ide, o vzájomnú dôveru.
Pokiaľ nemám reálny dôvod na žiarlivosť, je to v poriadku. Kto chce podvádzať a je šikovný, nikdy na to partner nepríde, poznám pár ľudí, ktorým to takto dlhé roky prechádza, naštastie k nim nepatrím.

ved to vo vsetkom inom je uzasny,preto som sa tak tesila,ked som sa do neho zalubila,lebo uz tiez mam po 30 a tak cas na rodinu je tu a teraz sa strasne bojim,ze nakoniec nepride nikto iny alebo este horsi...smiesne ale proste to mam tak v hlave

No ked strasne ziarli,od toho ruky prec.Ja som zazila cosi podobne.Bola som z toho na dne,ibaze s tym rozdielom,ze neodisiel on odo mna,ale ja od neho.A to vyslovene z rozumu.Velmi som ho lubila,no ta ziarlivost ma ubijala.Nevesaj hlavu.Ber to tak,ze mozno stretnes niekoho,kto ta bude milovat,s kym ti bude pekne.Mozno to tak ma byt,aby si mala prilezitost stretnut svoju lasku.Ja som ju tiez stretla a po rokoch som stastna,ze som sa rozhodla tak,ako som sa rozhodla.Mam milujuceho manzela,dvoch krasnych synov a 20-rocne stastne manzelstvo.