Anketa pre ludi nad 30 rokov

veru haha to kukuruku ja si este dneska spievam tu pesnicku kuku ruku stastie nove chrumkave aj kakaove veru podvedome vyhladavam take kekse hihi dobre to bolo a tie nalepky mi sme mali aj zosit

co mi chyba? osial okolo Ceciek, mamino tukanie do pisacieho stroja, ovocny jogurt Jovko(?) s dzemom na dne, z prvomajovej demonstracie to, ze sme dostali peniazky na nanuky a zuvacky (samozrejme ze najlepsie pedro), a vela dalsich veci, ale hlavne to, ze na vsetko bolo akosi viacej casu.
a co mi nechyba? pracovne soboty, v ktore sme mali vyucovanie ... a tiez to, ze sa vobec nedbalo o prostredie, v ktorom sme zili, a to zanechalo stopy az dodnes.
kazdopadne, stale rozmyslam, ake to budu mat nase deti, ked ja mam osobny pocit, ze bolo lepsie ako bude. nie kvoli vydobytkom, ktore v mnohom ulahcuju zivot, ale kvoli tomu, ze ho "urychluju" a vzdaluju ludi od seba.

mam 48, splnam kriterium.
Neviem prist na nic take, co by mi bolo luto, ze moje deti nezaziju.
Mohla by som spominat kadejake potraviny, hracky, udalosti..... ale nic take, co by stalo za povsimnutie.
Mala som a mam pestry zivot, cize by sa urcite kadeco naslo. Moje deti prezivaju zase nieco nove, co nasa generacia moze iba zavidiet.
Radsej sa divam do buducnosti, pred 2 rokmi som si obratila zivot naruby odchodom do Kanady a skutocne minulost je pra mna strata casu.
Co ma najviac mrzi,ze moje deti aj ked su uz dospele nezaziju usporiadany zivot svojich rodicov, nebudu chodit so svojimi detmi do rodicovskeho domu.. a pod. , tak ako som to zazila ja so svojimi detmi ked bole male. Ale to je zase len o buducnosti.

Mne hrozne chyba KUKURUKU keksik :-)

100x lepšie ako teraz. Vtedy sa rodičia nemuseli báť deti pustiť pred dom. Mali sme málo a boli sme šťastní.

Anketa :-)

1.-co ste milovali v detstve a teraz to uz neexistuje

...je toho strašne moc...sú to síce len drobnosti, ale pre mňa mali svoje čaro, tak uvediem aspoň niektoré z toho: mrazené ovocné drene, žuvačky Pedro, v klasických malých sklenných flaškách rôznofarebné malinovky (zelené, červené, žlté, atd), letné pionierské tábory:-)), nácvik spartakiády /vždy bola pri tom sranda aj keď sme sa do Prahy nikdy nedostali cvičiť-vystupovať;-)/, "ilegálne" absolvovanie hodín náboženstva, atd atd..

2.-co vam je luto ze uz nezaziju vase deti z toho co ste zazili vy.

....asi tie letné pionierské tábory (lebo tam bolo vždy fantasticky) a myslím akúsi tú neopakovateľnú "slobodu" pohybu a voľnosti, ktorá vtedy v rámci detí panovala....neviem, ale my sme sa nikdy nenudili, mali sme svoje plány-fantázie-výlety-atd ktoré sme aj realizovali a keď vidím dnešné deti, tak sú akési "iné"....akoby už deti pozabudli byť deťmi..

opravujem sa: partizansky samopal

jéj toto je tak nadherna tema a este nadhernejsie prispevky.vsetci co ste prispeli tak vas by som vybozkavala za vase slova.mne je strasne luto za tym vsetkym co tu opisujete,boli to krasne casy. mne este budu chybat jesenne vykopavanie zemiakov na poli,palenie zemiakovej vnate,nahanacky a schovavacky s kamaratmi,pecenie zemiacikov v pahrebe,"vona" mastale nasho dedka a babky -mali kona,vozili sme sa na voze so senom,zavaranie ovocia v lete na chalupe,teraz si radsej kupime umely chemicky lekvar,ale vtedy to malo ine grady take domace.sankovacky v zime,korculovanie na zamrznutej rieke-s bratom sme sa korculovali hore riekou aj 10km a potom dole to bola jazda!a moje deti uz nezaziju:toto vsetko vyssie uvedene,dalej nebudu mat nikdy vztah k prirode ani zvieratam,dnesna doba ich k tomu nevedie.takisto my sme mavali v skole prac.soboty kedy sa muselo cisti okolie skoly,rieky,cistili sme studnicky,jééj a pamatate na partizansky samopla a ine aktivity? boze...

1. Ked nasa mamka mala na nas vzdy cas, pri citani rozpravky netelefonovala a neriesila sucasne svoje podnikatelske aktivity, zo skolky nas vyberala tak, aby sme sa mohli este pohrat v piesku, nepoculi sme od nej \"neotravuj, nestiham, pustim ti DVD\"
2. Nechat kocik pred obchodom len par metrov od bytovky. Predavacka nas poznala, padlo mile slovo a hlavne nebola ani myslienka, ze mi kocik zmizne aj s babom

CARO VIANOC. Kedy to vsetko vonalo, kedy sme vsetci boli prilis nedockavi, kedy sa stalo tri hodiny na mandarinky a oni potom naozaj chutili ako mandarinky. Ked bola riane biela zima a my s bratom sme prisli vystipany zo sankovacky a cakal nas mamin slahackovy pohar. Ked toho vsetkeho bolo velmi velmi poskromne az tak poskromne ze to malo pre nas velke caro aj ked sme si v cizme nasli pomarance a oriesky(a vzdy jednu sladkost aby sme si osladili jazycky). Dnes je vsetko umele.Ako spieva IMT smile ...v umelom svete, umelo je ti...a uz ani tie mandarinky nechutia!