Moj krasny zlaty sikovny poslusny syncek sa zmenil na nepoznanie. Odkedy vie chodit, kocik sme nechavali doma. Ked sme prisli napriklad na autobusovu zastavku, kludne som ho mohla nechat pod ´zastavkovou budkou´, mal dovolene ist len po ´ciarku´ (skoro kazda zastavka ma za budkou taku ryhu v chodniku) a ja som mohla ist pozriet, kedy nam ide bus. Respektoval prikaz, ani o milimeter nevysiel! To uvadzam ako priklad. Bol absolutne poslusny, slusnucky, pekne poprosil, podakoval, vravel: nech sa paci, na ludi sa usmieval, bol spokojny a trpezlivy. Ked mal 1.5r zacalo obdobie vzdoru, hadzanie o zem a tak, ale aj to sme uspesne zvladli. A teraz prislo asi druhe kolo alebo co. Nemozem ho ani na sekundu pustit, pretoze by bol schopny vybehnut na cestu, skocit do kanala, vyvalat sa v blate. Ked sa ho spytam, preco nesmieme ist na cestu/skakat do jamy/valat sa v blate, mlake, vie krasne odpovedat. Vsetko si uvedomuje, rozumie, co sa stane, ked urobi danu vec, ale aj napriek tomu sa sprava ako odtrhnuty z retaze. Tato zmena sa stala tak rychlo, ze nestiham ani zasahovat. Kedysi vsimavy opatrny chlapcek sa vsade vali ako uragan, akoby mal klapky, nezaujima ho, ze je pred nim alebo okolo neho nejake dieta prip. vec, co moze zhodit; kam ho napadne, tam sa vyberie; ked chce zo stola keksik, kludne zhodi poharik s cajom - toto nerobil! vzdy ma na vsetko upozornoval, vsetko si vsimal... teraz neviem, co sa deje, zrazu su dolezite len jeho okamzite potreby... Uplne mi prerastol cez hlavu. Neviem, ako na neho. Snad kazdych 10 minut mu musim dat nejaky trest, pretoze spravil nieco velmi zle. Od jedu ma dokaze udriet. Tymto sme si presli, vysvetlila som mu, ze bit ludi nesmie, ked udrel, automaticky pofukal a ospravedlnil sa. Teraz je akoby hnev silnejsi ako on. Nakoniec sa ospravedli, ale je schopny ma ´vyzauskovat´. Snazim sa ho chvalit za cokolvek, co urobi dobre. Chvalim ho do nemoty, ma rad uznanie, tak chcem, aby si uvedomil, ze ked sa sprava pekne, dostane sa mu pochvaly/odmeny... Teoriu ovladam, ale v praxi sa mi nic neosvedcuje. Co sa tyka slusneho spravania - uz nepozna ziadne prosim ta. Vsetko len ´chcem, chceeeem!!!´ a najlepsie hned. Kazdy den aspon 20x poviem, nech si to vypyta slusne a vtedy si to vypyta (povie prosim si), ale aj tak zacina s ´CHCEEEEEM´... Bojim sa s nim ist aj do parku - je neposlusny, ide na preliezky, na ktore je este maly, je schopny sotit dieta, ked protestujem, zacne nenormalne vykrikovat a jacat, pripadne zalostne plakat, az si ludia mozu mysliet, ze ho mlatim alebo co (ked sa obzru, az ked ho zvieram v naruci, aby mi zasa niekam nezdrhol). Do kocika sa pomaly nemesti, ale najnovsie sme ho opat (po roku nepouzivania!)vytiahli, pretoze ked nieco nesiem v rukach (nakup) naozaj s nim nevladzem bojovat. Ako trest pouzivam zakaz vecernej rozpravky pred spanim a ze mu vezmem to, s cim robi neplechu. Neviem, ako inak na neho. Dat po zadku - na to vobec nereaguje. Viete mi daco poradit - skusenejsie maminy? Dakujem.
2-rocny uragan
matilda v kazdom pripade to neber tragicky a dakuj bohu zato ze je zdravy a taky neposlusny.Ini by dali neviemco za take dieta.Mozno prechadza dalsim obdobim a skusa co vsetko si moze dovolit.Sprava sa tak iba pri tebe alebo aj pri manzelovi,ci starych rodicoch? Moje dve deti napr. nikdy na verejnosti nechcu zdravit,nepodakuju a to som uz s nimi preberala milionkrat uz mi aj slubovali ze pozdravia a podakuju a prideme napr. do obchodu a ani muk.Potom si vsetci myslia ze mam nevychovane deti a stve ma to.Ale co narobime vsak? musime pockat kym z toho vyrastu a neboj uvidis ze pridu aj krajsie dni.
moj maly ma skoro tri roky, doteraz bol vzdy zivy, takze som to brala tak, ze obdobie vzdoru ma stale, ale pred mesiacom, ked sa mu rozviazal jazycek, pochytal vsetky nadavky aj nenadavky, zacal plut, robit grimasy na ludi a dokonca bit ludi. Bola som z toho zufala, strasne som sa hanbila, dohovaranie nepomohlo, ani po zadku ked som mu dala...zacalo to tym, ze sa osopoval na svokru a ona sa nanho za to usmievala, ked som mu dala po zadku, tak "nebi ho" , takze mi takto marila snahu ho vychovavat. Zijeme spolu, tak som sa s nou nechcela hadat. Nakoniec som sa na jej reci vykaslala a nenechala som sa zmiast, ak urobil zle, potrestala som ho. Najviac nanho zabera vyhrazka pojdes do kuta. To je prenho to najhorsie, nesmiet nic robit. Alebo ked budes zly, pridu policajti a vezmu ta do basy. Nastastie uz to tolko nerobi. Obcas sa stane, ze zacne zase robit zle, ale staci mu dohovorit a prestane. Drzim ti palce, vela trpezlivosti a nezufaj. Snaz sa na neho nekricat, cim viac kricis tym je to horsie. Ked hovoris potichu, musi prestat kricat, aby ta pocul. Ked je v amoku a nereaguje na nic, nechaj ho, hoci aj na zemi,( nie samozrejme vonku) nech sa sam ukludni. Vonku ho drz pevne za ruku a nepustaj ho, nech sa nauci pekne chodit za ruku, hoci by neviemako pistal, ze ho mas pustit. Vysvetli mu, ze ak bude robit na preliezkach zle, tak tam nemozete ist.
Bitie od nas urcite nema odpozorovane, to ma neviem odkial, asi z vlastnej hlavy. Ked uz si s nim neviem rady, dost casto aj kricim a to som si vsimla, ze je mimoriadne zle, pretoze potom krici aj on a ked ho za to vyhresim - pretoze kricat sa nema, tak mam vlastne zly pocit, pretoze ten krik odpozoroval odo mna. Lenze, ked ma vobec nepocuva, tak skusam aspon zvysit hlas... Kedysi ma pocuval. Teraz neviem, ci je mozne, ze je taky zaujaty tym, co robi, ze ma nepocuje, ale totalne ma ignoruje.
