Viem, ze je tu tem az dost, ale potrebujem poradit s konkretnou vecou...vopred vsak upozornujem, ze k psychologovi nepojdem, chcem to zvladnut sama a okrem toho nemam s nimi dobre skusenosti...takze: Som uz zdrava a nezvracala som od minuleho leta. Drzala som sa, snazila som sa kontrolovat v jedeni, sportovat.. Vsetko sa mi to pekne darilo...az do vcera...ked som to ani sama neviem preco porusila a olovrant vyzvracala. Vcera mi to bolo jedno, lebo hned potom som sla cvicit ale dnes sa za seba strasne hanbim a potrebujem to niekomu povedat. Dnes nad tym tak rozmyslam a vlastne to nechcem. Bojim sa vsak, lebo zacinam mat presne take myslienky ako predtym, uz na chude holky pozeram so zavistou a zacinam sa brutalne bat leta. Myslela som, ze som uz ok,ze vsetko je za mnou a uz ma to nikdy nechyti....ale asi som sa mylila....chcem preto poporosit tie baby,ktore zazivaju to iste, alebo tie ktore maju podobne myslienky, aby mi tu napisali. Chcem vediet, co mam s tym robit, ako sa tomu ubranit a hlavne ako opat nezacat zvracat :(
Zasa ma to chyta
nepoznam tie lieky. ja mam psychologa aj psychiatra. ak ti ta doktorka nevyhovuje, chod k inej. mne lieky pomahaju, nemam vedlajsie ucinky a spolu s psychoterapiou je to fajn.
Ja mám 31. Ppp mám asi od 26. Ked som sa zamestnala. Sama som vyhľadala ja pomoc, ale bola som sklamaná hlavne prístupom psychiatričky. Dala mi lieky Citalec antidepresívum a Tiatra. Chvíľu som to aj užívala ale nevidela som nejaké úspechy. Robím na 3 zmeny čo mi tiež neprospieva. Stále iný čas stravovania, iný čas spania... Čo si myslíš o tých liekoch?
ppp mam od 18.rokov, teraz mam 28 a len posledne necele dva roky sa snazim bojovat sama za seba, pred styrmi rokmi som bola 2x v nemocnici, no vzdy som odisla na reverz, vadil mi tam ten volny cas, na mna to bolo vela. beriem lieky este aj teraz, magrilan 3x denne, je to antidepresivum s protibulimickym ucinkom, stopuje chute sa prejedat. kludne sa pytaj, mne to nevadi a toto forum je na to.
Vidím že máš ozajstné skúsenosti, si zaltá
že mi odpovedáš. Nemám dlho internet tak ma to celkom teší. Ako dlho si v tom bola ty alebo ako dlho si sa liečila.Brala si aj nejaké lieky? Ak ti to nevadí odpovedz.
neviem aku mas pracu, ale nemozes si spravit pauzu aspon na 10 minut po troch hodinach prace? viem o pristupoch v nemocnici, kde baba mohli jest 20minut, potom im to vzali. skus si dat aj ty hranicu, aby si nedojedala aj po najedeni.
Skúsim to. Len ešte odhadnúť to množstvo? Vieš v práci nemám vždy čas ani možnosť sa najesť ked som hladná. Najhoršie je že ani v rovnakom čase. Len čakám na prestávku, stále pozerám na hodiny, v žalúdku mi už škrípe a ked už je čas, neviem prestať. V robote sa to ešte dá, lebo nemám tam celú špajzu, horšie to je doma, akoby som to mala niekde v podvedomí a stále ten čas jedenia predlžovala. Možno je to aj tým, že som mala zo začiatku hrozný odpor k svojej práci.. Asi tým to aj všetko začalo. Teraz neviem už z tých zabehnutých pochodov von.
ja ked jem, tak jem a nerobim nic ine,lebo inak sa zahlbim do tej inej cinnosti a nejem, ale zeriem a nekontrolujem sa. jest sa ma v klude, vraj je to zazitok a treba si to vychutnat naplno.
Máš pravdu. Najhoršie je ked dlho nejem. POtom mixujem sldké, slané...všetko. A pravdaže už to neovládnem. Skúsim to ako ty. Ozaj a ked ješ máš vo zvyku robiť popri tom aj niečo iné? Lebo ja áno. Čítam, lúštim, varím... a vtedy mi všetko ide veľmi dobre. Mám takú čistú hlavu. Choré čo????
ked mam na nieco chut, ja hlavne po jedle na cokoladu, tak si tie dve kocky doprajem. ale len dve a STOP, idem nieco robit, neislo mi to hned, casom som to dokazala. a ked mi jedlo nechuti, tak ho nezjem, ale take jedlo ja nemam. a keby bolo moc odporne, tak zjem aspon tolko, aby som nemala prazdny zaludok a potom neskor neskoncila v zachvate zravosti, ja som sa naucila vdaka spitalu jest aj to, na co som sa predtym ani nepozrela.
A čo ak máš stále ešte na niečo konkrétne chuť. Ako to riešiš. Alebo ked nemaš dobrý pocit po najedení. Dajme tomu že to bolo síce zdraé ale moc ti to nechutilo?
