Novy zivot - rizika?

prepacte,tam je preklep,nie pubertu ale psychiku.v neskorsom veku uz nieje taka trpezlivost a vykonnost

to je velmi individualne,poznam aj take deti,kt.maju starsi rodicia a niektorym to ''prekaza'' niektorym nie.
otazkou je ci chces znovu vsetko prezivat od zaciatku;tehotenstvo,nocne vstavanie,plienky,pubertu...je to jednak narocne na pubertu i financne.Ale nemyslim,ze prave vek by mal byt tvojou hlavnou prekazkou.Nech sa akokolvek rozhodne a hlavne rychlo,drzim palce

jednoznacne podla mojho nazoru nie...teraz by to bolo ok...ale co neskor???ked budes mat 60??? po dalsie nikdy nevieme kedy odideme na druhy svet...nechcela by osm sa cele detstvo ci ako studentka VS obavat o svoju mamku ci ocka ako je to s nimi domka...moj nazor...neuraz sa ale je to tak...moja mamka ma teraz 43 a ja 23...ale ma aj dalsiu dcerku a ta ma 5...a poviem ti mamke je luto ,ze ju mala "tak neskoro" uz nevladze...a co bude dalej ,ked bude starsia???

moja kamaratka sa narodila mamine ked mala 43...a je tym dost poznacena.rodicia ju vzdy izolovali...nenaucili plavat,bycikovat,korculovat.ked som sa s nou spoznala bola velmi utiahnute dieta a hrozne hanbliva.trvalo jej asi 3 roky kym sa zaclenila do kolektivu v skole a zacala svojou iniciativnostou ktoru v sebe nasla dobiehat rovesnikov a a sama sa vsetko naucila.ale aj teraz mam pocit ze vzdy ked do reci pridu jej rodicia hanbi sa ze su taki stari...ona ma 19...oni 63...miluje hory a stale ich vola na tury no oni jej nestacia.teraz je vysokoskolacka a keby nemala velmi dobre zebezpecenych krstnych rodicov ktori nemaju svoje deti a vsetko davaju jej tak o VS moze iba snivat.
mam este jednu kamaratku ktora ma takisto starych rodicov aj jej zivot je podobny s touto prvou kamaratkou s tym rozdielom ze ona nema takych krstnych a tu VS si naozaj nemoze dovolit :(

Katka podobný problém riešim už asi 2 roky. Ja by som chcela ešte dieťa, ale manžel si chce už užívať a venovať sa po deťoch konečne sebe a mne. Za dva roky som ho nedokázala presvedčiť. A teraz keď už mám 37, tak by aj privolil, lenže ja si myslím, že už máme veľa rokov (on bude mať 40). Nebojím sa ani tak zdravotných rizík (to už dnes medicína celkom dobre zvláda) ale skôr tých rodinných. Neviem si predstaviť, že by som mala teraz, 54 ročných súrodencov a rodičov takmer 80 ročných. Rob ako myslíš, ale kým pôjdeš do dôchodku, tak nebude ešte ani ekonomicky samostatné a živiť dnes z dôchodku študenta je asi dosť náročné. Ja túto tému u seba už pomaly, ale iste uzatváram a začínam iný život. Ako píše polievočka, cestovanie, športovanie, knihy, kino, divadlo, stále s manželom niečo podnikáme a celkom sa mi to začalo páčiť.

Ahoj Katka,deti mas odrastene,tuzis znovu prezit to iste obdobie malych rucok a prstekov:)Ale 43 rokov je DOST,kazde obdobie prinasa s vekom iste moznosti.Uzivajte si s manzelom zivot,robte to,co ste pri malych detoch nemohli-cestujte(pises,ze si financne zabezpecena),spoznavajte,chodte do kupelov...obohati to vas vztah,budete ovela stastnejsi:)Tolko moj subjektivny nazor,suhlassit mozes,nemusis.Je len na tebe ci chces na "stare" kolena prebalovat a vstavat niekolkokrat vnoci,alebo "v pokoji" fungovat dalej a venovat sa priatelom,sebe a detom.Vnucata pridu,zabavat sa budes s nimi...

ahoj, ja ta viem celkom dobre pochopit, pretoze som rovnako stara, ako ty a tiez este s manzelom tuzime po jednom dietati /mame dve velke/. Lenze, ja som chronicky chora a u mna by to bola uz asi nezodpovednost. Skus sa poradit s lekarom a ak po zdravotnej stranke ti nic nechyba, ja by som na tvojom mieste do toho sla. Pa.