Pred tyzdnom mi zistili cukrovku a o tyzden by som mala odist na niekolko mesiacov do zahranicia, co mi doktorka v podstate zakazala. Chcem sa opytat ake boli vase zaciatky,ci je to naozaj take nevyspytatelne, ci sa mam na to radsej vykaslat a ostat doma...
ake ste mali zaciatky?
Ahoj Kiki.
Mne diagnostikovali cukrovku pred 2 rokmi, ale kedze nie som hysterka, tak som to brala ako fakt a snazim sa s tym zit. Neboj, nie je to nic strasne. Ak sa naucis ovladat a zistis, co mozes a co nie, tak vlastne nemas problem. Ja som nikdy nemala rada sladkosti (jedine raffaello a magnum) a tak ma ani velmi netrapilo, ze nemozem pozierat sladke. Zo zaciatku som si nedovolila jest vobec nic sladke, ale teraz ked uz viem, ako moje telo gunguje, tak si dovolim aj magnum, aj raffaello :-) Len to musi byt v prene stanoveny cas. No proste zacnes fungovat ako pocitac :-)
Cestu do zahranicia by som na Tvojom mieste odlozila, lebo skody, ktora napachas sama na seba sa pri tejto chorobe daju len tazko odvratit.
Ale na druhej strane, je to jedna z mala chorob, kde si pacient na 90% riadi priebeh sam, len sa to treba naucit :-)
Hlavu hore! je to len o discipline.
luci
tak som bola na tom aj ja,ak si na inzulíne,tak zaciatky su tažšie...cestu odlož,zdravie je doležitejšie ,radsej chod do lubochne,tam ta naucia vsetko
Ja by som sa na to zahraničie naozaj vykašľala, najprv by som si skompenzovala cukrovku a podľa toho ako by sa mi darilo, neskôr by som pouvažovala o tom zahraničí.
Poznám ľudí, ktorí sa napriek lukratívnej práci v zahraničí vrátili kvôli cukrovke domov.
Pokým sa naučíš s cukrovkou žiť, potrvá Ti to určite dlhšie. Držím palce, aby to bolo naopak.
