Schizofrénia

Príspevok v téme: Schizofrénia
ilonka

Ahojte moja najlepsia kamaratka sa traz vratila z psychiatrickej klinike nechce o tom hovorit ale ma diagnozu schizofrenia. Chcem jej nejako pomoct ale neviem ako - stale je unavena vela spi berie vela liekov a hlavne je este v ambulantnej liecbe. Precitala som si na internete vela veci o tejto chorobe - priznaky ako zistit priznaky - prognozu a ine veci ale nikden ie je napisane ako sa k takemuto cloveku spravat ked to ma a ked ho to postihne a vy ste mu dost blizky aby ste mu neublizili mozete mi niekto poradit mate nejake skusenosti?
vdaka
Ilonka

majkaaa

ahoj veronika.ja mam schizu a myslim,ze ak by si ju mala aj ty tak by to tvoje okolie zistilo ze nieco s tebou nie je v poriadku.ak vies po anglicky mohla by som ti dat link na jednu stranku kde mozes zistit ci si nachylna na schizofreniu.v kazdom pripade najlepsie to zisti psychiater.

veronika

ludia, mam podozrenie ze mam schizifreniu. nerobim si srandu. nechcem to tu rozoberat, ale uz mam aj lieky atd, ale nie na schizo. prosim, potrebujem poradit ako sa diagnostikuje schizofrenia? da sa to zistit aj inak ako z nejakeho bezneho rozhovoru s lekarom? ake testy robia? potrebujem to vediet, prosim odpiste!

simone

Ahojte myslím si že trpím schizofréniou často mením nálady,cítim sa sama uzatváram sa do vlastného sveta,bojím sa o tom niekomu povedať prosím napíšte mi čo mám robiť.

adkalc

Ilonka, ja mam priatela schizofrenika a zijeme spolu normalne. Musi pravidelne brat lieky, nesmie pit alkohol (aj som rada), rychlejsie sa unavi. Ludia nesmu v kazdom schizofrenikovi vidiet to najtazsie stadium. Nie su vsetci paranoidni. Ak chces, napis mi na mail, popisem blizsie ako som sa s tym vyrovnavala ja. Da sa s touto diagnozou zit, len to chce toleranciu:-)

pet

Akútna schizofrénia

Ako sa pacient správa?
Začínajúca epizóda schizofrénie sa u pacientov prejavuje veľmi rôznorodo: objavujú sa zmeny v nálade, často v zmysle väčšej úzkosti a nepokoja, „nervozity", zriedkavejšie ale tiež v zmysle euforicko nadnesenej nálady. Nápadné môžu byť ale aj myšlienkové zmeny, v zmysle zvláštnych myšlienok, podivného hĺbania alebo aj prejavovania pocitu, že niekto im škodí, cítia sa úplne nepochopení alebo prenasledovaní. Niekedy ale chorí nehovoria o „zvláštnych" zážitkoch, ponechajú si ich pre seba, zamlčia, že počujú hlasy (tzv. akustické halucinácie), že sami seba alebo svoje okolie prežívajú ako zvláštnym spôsobom zmenené. Ľudia so schizofrénnymi ochoreniami majú problém v chápaní sveta druhých a stále viac a viac sa uťahujú do svojho vlastného sveta, do akejsi privátnej reality.

Ako ochorenie vzniká?
Schizofrénne psychózy sú ochoreniami, ktoré sú podmienené vrodenou dispozíciou. Takmer
l % obyvateľstva vykazuje príslušnú pohotovosť reagovať v určitých situáciách schizofrénnymi symptómami.

Aké opatrenia sa musia urobiť?
V akútnej fáze ochorenia sú príbuzní často práve tak bezmocní ako pacienti. Chorí na schizofréniu väčšinou nevedia, že ich porucha je ochorením, zo začiatku odmietajú pomoc. Niekedy sa podarí aj ťažko nepokojného chorého na schizofréniu získať pre terapeutickú spoluprácu pomocou obozretného (a pevného) vedenia rozhovoru. Niekedy ako posledná možnosť zostáva len liečba proti vôli chorého, napr. na základe zákona o hospitalizácii a liečbe proti vôli chorého. Spravidla sú pacienti po úspešnej liečbe akútnej fázy ochorenia skôr vďační za to, že lekár a príbuzní konali za nich a pre nich.
Keďže schizofrénia je ochorenie spojené s akútnou úzkosťou a neistotou, stratou jednoty človeka, cítenia, myslenia a konania, ktorá je pre nás ostatných samozrejmosťou (schizofrénia = tzv. rozkolenosť mysle), preto sa od príbuzných a ošetrujúceho lekára požaduje vysoká miera jednotnosti a jednoznačnosti.
Kvôli tomu sú dôležité niektoré pravidlá správania:
• Zaobchádzanie s chorým musí byť tak normálne ako je to len možné. Nehrajte sa hru na „šialenstvo"!
• Berte ale ohľad na zvláštnu jemnocitnosť chorého na schizofréniu. Preto pokiaľ možno
žiadne kroky za jeho chrbtom, ale čo možno najväčšia miera otvorenosti, jasnosti a
jednoznačnosti. Príbuzní by napríklad chorému nemali klamať, keď vo svojej núdzi
informovali lekára alebo lekársku pohotovosť.
• Nenechajte sa nakaziť náhlivosťou, zachovajte pokoj práve vtedy, keď je chorý nepokojný.
• Buďte otvorení, keď choroba nabáda k nedôvere.
• Pokúste sa aj veľmi narušenému chorému poskytnúť určitý druh základnej istoty, že ste pri
ňom a že zostávate jeho oporou.
• Keď pacient kvôli ochoreniu nedokáže pochopiť nutnosť liečby potom je vo výnimočných
prípadoch nevyhnutné siahnuť k opatreniam aj proti jeho vôli, a príbuzní a lekár by mu mali
aj toto pokojne a jasne povedať.

Ako prebieha liečba?
V akútnej fáze ochorenia je ťažisko liečby zo začiatku v medikamentóznej terapii. Neuroleptiká, tak sa nazývajú tieto lieky, pôsobia v blízkosti príčiny ochorenia, v oblasti narušených biochemických procesov v mozgu a normalizujú stav nadmerného podráždenia mozgu, takže v priaznivom prípade sa akútne chorý opäť dostáva do vyrovnaného duševného stavu. Pokým sa zharmonizujú narušené funkcie pri schizofrénii, to ale trvá určitý čas.

Priebeh a prognóza
Schizofrénne ochorenia často, ale nie vždy, prebiehajú dlhodobo. Existujú fázické priebehy ochorenia s časovo ohraničenými epizódami choroby a mesiace alebo roky trvajúcimi stabilnými obdobiami medzi nimi. Potom existujú aj nepriaznivo priebehy s pomalými alebo nárazovitými zhoršeniami ochorenia a s postihnutiami. U niektorých pacientov zostane ale aj za celé obdobie života len pri jednej alebo niekoľkých chorobných epizódach. Zatiaľ neexistujú žiadne bezpečné a jednoznačné možnosti dnešnej medicíny, ktoré by umožnili predpovedať priebeh ochorenia.
Niektoré dôležité pravidlá pre zvládanie ochorenia sú:
• Schizofrénne psychózy sú žiaľ často recidivujúce ochorenia. Dlhodobé podávanie
neuroleptík je podľa klinických štúdií stále ešte najistejším prostriedkom umožňujúcim
znížiť riziko recidívy alebo zhoršenia ochorenia.
• Schizofréniou vystupňovaná senzibilita aj v zdravších dňoch, bez nápadných príznakov
choroby (= plus alebo mínus symptómy), tzv. vulnerabilita, si vyžaduje obozretné
zaobchádzanie so sebou samým a núti k vyhýbaniu sa preťaženiu, ale na druhej strane aj
prílišnej monotónnosti a pasivite. Chorí a jeho okolie musia hľadať optimálne pásmo
fungovania. Pokiaľ možno malo by sa v rodine a partnerstve hovoriť otvorene,
jednoznačne a pritom ohľaduplne. To platí aj pre vzájomné správanie sa.

Riziko recidívy alebo zhoršenia schizofrénie

Kto je postihnutý?
Približne l % všetkých ľudí má vrodene podmienenú zvláštnu senzibilitu, určitú prílišnú jemnocitnosť alebo obrazne povedané duševnú „tenkú kožu", čo vedie k tomu, že v určitých situáciách reagujú výraznými poruchami v oblasti citového života, vnímania, myslenia a správania. Duševný život ľudí ohrozených schizofréniou je teda vystavený riziku, že sa „vykoľají". Zo svojej životnej skúsenosti postihnutí vedia, že sa už raz alebo opakovane ocitli v ťažkej duševnej kríze. Lekári vtedy hovorili o akútnej schizofrénnej epizóde a snažili sa pomôcť liečbou.

Ako sa majú zachovať príbuzní?
Schizofrénie sú dvojnásobne zaťažujúce ochorenia, jednak pre postihnutých samotných a tiež pre ich príbuzných. Príbuzní sú akoby medzi mlynskými kameňmi. Sú v obťažnej situácii, pretože psychoticky ohrození ľudia sú zvláštnym spôsobom zraniteľní, ale svojimi niekedy ťažko pochopiteľnými reakciami ubi i/u ju aj druhým. Vo všeobecnosti sa odporúča pokojná, uvoľnená rodinná atmosféra. Výskum ukázal, že veľké citové napätia v rodine (tzv. vyjadrované emócie) sú zvlášť zaťažujúce pre ľudí ohrozených schizofréniou, ktorí sotva dokážu zaobchádzať s určitými slovne vyjadrenými alebo aj nevyslovenými emóciami svojich príbuzných. Zvlášť škodlivé je správanie príbuzných vo forme výčitiek, výhrad, podozrení a podsúvaní. Práve tak škodlivá je ale aj prehnaná starostlivosť a prehnané opatrovanie. V zdravých obdobiach sú schizofréniou ohrození ľudia v mnohých ohľadoch kompetentní a dokážu zodpovedne konať a potrebujú len, ako každý človek, povzbudenie a pochvalu a nie komandovanie a obmedzovanie. Toto je pre príbuzných niekedy ťažké, pretože v obdobiach akútneho ochorenia mali zlú skúsenosť s abnormným správaním chorého.
Odporúčame:
• Rodina alebo pár by sa z času na čas mali spolu posadiť a spolu tak otvorene ako je to len možné prediskutovať bežné každodenné problémy, priania, obavy, ale aj pekné zážitky. Tak sa dá najlepšie zaistiť, aby sa na oboch stranách nič nenahromadilo, ani u schizofréniou ohrozeného človeka, ani u jeho príbuzných.
• V rodine a v partnerstve by sa malo vzájomne dospieť k jasným a jednoznačným dohovorom o vzájomnom zaobchádzaní. Z času na čas by sa pokojne mali spoločne prehodnocovať prípadne korigovať. Kto a aké dohovory dodržal alebo zmenil? Tieto dohovory by sa mali práve aj v dobrých obdobiach urobiť aj s ohľadom na možné zhoršenie ochorenia v budúcnosti.

Prognóza a plánovanie života
Ochorenia zo skupiny schizofrénií sú vo veľkom percente recidivujúcimi ochoreniami. Vyžadujú si teda určité opatrenia, aby sa znížilo riziko nového vzplanutia akútneho ochorenia. Pre ľudí ohrozených schizofréniou je dôležité, aby boli starostliví sami voči sebe, aby sa vyhýbali na jednej strane príliš veľkým požiadavkám na seba, na druhej strane ale aj príliš malým požiadavkám na seba v pracovnom a privátnom živote.
Ak sa pri veľmi nepriaznivých priebehových formách schizofrénie objavia závažné poruchy v bežnom živote, kedy chorý zanedbáva svoju telesnú hygienu a veľmi narušuje domový poriadok, stráca schopnosť k rozumnému zaobchádzaniu s peniazmi, potom vzniká otázka konať v zastúpení pacienta: vyžaduje si to zariadenie sociálnej opatery.

Je zmysluplné dlhodobé užívanie medikamentov?
V prevencii zhoršenia alebo recidívy ochorenia sú najúčinnejšie medikamenty, tzv. neuroleptiká (= antipsychotiká). Spôsobujú určitú psychickú stabilizáciu prostredníctvom normalizácie mozgového metabolizmu a zabránenia abnormnému fungovaniu v určitých mozgových centrách.
Neuroleptiká sú účinné ako pri akútnom ochorení tak aj pri prevencii mnohých fáz či atak ochorenia.
Keďže riziko recidívy je u mnohých schizofréniou ohrozených ľudí vysoké, niekedy je potrebná celoživotná ochrana pred recidívou alebo zhoršením pomocou užívania medikamentov. K ochrane pred recidívou našťastie často stačia menšie dávky lieku než pri akútnej liečbe, takže riziko vedľajších účinkov je menšie.
Odporúčané informácie pre pacientov U. Trenckmann B. Bandelow preložil a doplnil J. Hašto Psychiatria a psychoterapia © SteinkopffVerlag, Darmstadt 1999 © Vydavateľstvo F, Trenčín, 2005

evcca

spravaj sa k nej uplne normalne, tak ako predtym, si predsa jej kamoska. teraz mozno o tom este nechce hovorit, daj jej cas a stoj pri nej, to potrebuje, hoci to obcas tak nebude ona chciet.