ahojte. pohadala som sa s mamou. mam 16. pracovala a kazala mi upratat si skrinu a zehlit. pozehlila som ale na skrinu som akosi zabudla. zacala mi vsetko vykrikovat, porovnavat ma so starsou sestrou (o ktorej mi mimochodom minule povedala, ze mna ma radsej ako ju, lebo ona "je stale taka nahnevana a neusmieva sa"..nechutne).....stale opakovala, ze sa mam nad sebou zamysliet, ze nemam kamaratky (co nie je pravda ale ona o tom nic nevie). a to ma uz dorazilo, rozplakala som sa a cez slzy som sa jej snazila nieco povedat ale ked som to skusila tak zacala vrieskat, ze mam drzat hubu lebo ku mne skoci a dostanem. ja viem, ze som si mala tu skrinu upratat, ale ona tiez zabuda... a neriesila by som to, keby na mna zacala za to kricat, ale to ako mi zacala vykrikovat take veci ako to s tymi kamaratkami tak to ma fakt dorazilo. keby som fakt ziadnu nemala, tak by mi to nemala vykricat, ale podrzat ma ako spravna matka..ma na nic zivot, z mladosti nic nemala lebo mala dieta dost skoro, manzela neznasa, detstvo mala hrozne a teraz si to vsetko vyzieram ja a sestra. so sestrou to dospelo az tam, ze uz matku nezvladala a povedala jej, ze si nikdy nebudu rozumiet, co matku dost zranilo. sestra je teraz na VS a skoro ani nechodi domov, lebo ked pride, tak sa len pohada s mamou....ona ma proste silou mocou chce obmedzovat, ked mam volny cas, tak mi ho chce vzdy nejak zobrat, s tym, ze mi povie, ze ona ked bola mlada tak tiez nemohla. ale ja za to nemozem. nemozem za to, ze si nestihla dokoncit skolu a teraz maka za par korun. preco jej tak vadi, ze sa nad nicim neznervoznujem a zijem si kludne, narozdiel od nej, co vsetko zvelicuje a potom je z toho az chora, ako si pre vsetko nici nervy aj ked nemusi? vzdy pri kazdom rozhovore vsetko zvrtne na seba, aky ma ona na nic zivot, ze z neho nic nema..nikdy, nikdy ma v nicom nepodporila, ked som zacala s nejakym sportom tak mi splechla do ksichtu, ze ma to hned prejde, nikdy som nemala sancu v niecom sa najst a byt v tom dobra. vzdy ked som dostala zlu znamku tak som pocuvala len to, ze sa mam ucit, ale ked som to proste nevedela tak to neslo. ale nikdy mi nepomohla, nevysvetlila mi co som nevedela....velmi dobre si uvedomujem, ake dolezite je, z akeho prostredia clovek vyjde...ona vysla z dost zleho a je teraz takato....ak mam byt aj ja taka tak radsej v zivote dieta nechcem, lebo kompenzovat si na nom to, co mi chybalo v mladosti takym sposobom, ze to este aj jemu nedozicim, to nikdy nechcem urobit.. tak sa vas pytam, ci je toto normalne, ci sa to deje vo vsetkych rodinach, ci to je moja chyba? dakujem
Moja mamicka
aj ked nie uplne ako v tvojej rodine RONA, sa to deje tiez. moja mama sice mala celkom pekne detstvo (az na to, ze jej starsi brat bol uprednostnovany, lebo skoncil VS a ostatne deti nie, lebo nebolo penazi v tej dobe), ale natrafila na zleho manzela (mojho otca), ktory ju i nas psychicky aj fyzicky tyral. odisiel, peniaze nam nedaval a z toho trosku zatrpkla. a k tomu jej surodenci sa zacali hadat o majetok s nou... proste sila no. mne taku volnost, aku by som chcela, mi nedava. najprv vsak musim dokoncit VS. som v 1. rocniku, takze este 4 roky. ale aj napriek tomu mam moju mamu rada, lebo si vytrpela az-az. ja verim, ze ked si najdem skolu aj zamestnanie, tak mi tu vacsiu slobodu da (a ak neda, zoberiem si ju...).
tebe mama vykrikuje kamaratky... no aj mne vykrikovala, ze sa mam spravat slusne, mam slusne komunikovat a tak... lebo si nenajdem nikdy ziadne kamaratky (mala trosku pravdu, lebo nikdy som nemala extra vela kamaratok, ale teraz mam niekolko a su skvele). taktiez mi hovori, ze ona uz v 16. rokoch malovala dom (byvala v rodinnom dome) a ze ako 18. rocna pracovala v obuvnickom priemysle (to ked akoze sa mi nechce nieco spravit alebo co). myslim, ze nebolo spravne, ze sa mama na teba za tu skrinu vykricala. ved ti to mohla slusne pripomenut a ty by si to zrejme dokoncila, nie? no co uz... na tvojom mieste by som sa snazila spravit si dobru skolu (kazda VS je dobra), co sa bude bavit (sustred sa aj na svoje zaujmy). a potom sa skus ako tvoja sestra postavit na vlastne nohy. uvidis, podari sa ti to :o).
poliewoocka, vcera som sedela na posteli a pocuvala ju ona stala vo dverach a stale kricala, potom som jej povedala, ci je uz spokojna alebo este potrebuje nieco povedat, tak zas len zacala, ze sa s nou takto nemam rozpravat a odisla...ale problem je ten, ze ja jej cokolvek poviem tak to s nou nic neurobi, vcera som jej povedala, ze nechcem dopadnut ako ona ale pochybujem, ze to vobec registrovala...vsetko co jej poviem nie je nic platne, nikdy si nic neuvedomila ani ked jej sestra nieco povedala, ani ked ja, dokonca aj krstna jej nieco dohovarala a stale absolutne nic sa nepohlo a nezmenilo...potom vcera este aj na nieco prisla za mnou a rozpravala sa so mnou nahnevanym tonom ale videla som, ze uz ju to mrzi, ale toto je tak vzdy, nabuduce sa to stane zas...proste my nikdy nic nevyriesime....ano, uz som si povedala, ze s nou neprehovorim, iba ked budem musiet ale nepoviem jej uz ani slovo navyse, lebo je to zbytocne..
Rona,ty taka nikdy nebudes.Zazila si svoje a vies,co to obnasa.Pri mamkinom najblizsom vystupe jej otvorene povedz,povedz,nie vykric,ze ked raz budes mat deti,NIKDY sa k nim nebudes takto spravat(a opis jej vsetky svoje pocity)ak ta umlci,uz s nou NIKDY neprehovor,kym sa sama nespamata.Ak ti da facku nastav aj druhe lice a spytaj sa jej ci sa jej uz KONECNE ulavilo.
sakra ja ak niekedy budem mat deti ja ich ani nepustim k nej!!! k nej so sestrou radsej ani nasho psa nepustime lebo za 10 min dokaze pokazit celu vychovu.
no,vies,ona sa ale nezmeni.je presvedcena o svojej pravde.ani ty,ani nikto jej to nevysvetli.sem-tam sa u nej ozve svedomie,ale ona ho zasa umlci.takze ine ti nezostava,len vydrzat,kym byvas s rodicmi.potom vsetko bude zavisiet len od teba.a vzdy si spomen,ze takato nechces byt.ja to robim tiez a pomaha to.mam zlate deti.
ona mala prvu sancu pri mojej sestre a tu premrhala...druhu mala pri mne, lebo uz mohla vidiet ako to pokazila pri segre a nic...opat robi to iste. a najhorsie je ako sa pretvaruje ked pride napr. sestrin priatel. vtedy je ako medik, sprava sa ako starostliva mamicka a potom ked odide tak sa jej za tie dni co tu bol vsetko nahromadi a vyzuri sa na mne, otcovi alebo sestre.
s otcom mam celkom fajn vztah, vacsinou si zo seba robime srandu a dost sa spolu smejeme....ale on je dost velky sebec a ked ide o neho tak sa cely svet musi zastavit, vzdy ked ho o nieco poprosim, tak sa nahneva, ze on zas nieco musi a potom to aj tak urobi....ale fajn, da sa s nim, nestazujem sa....on sa s nou nerozvedie lebo mu je to totalne jedno a je zvyknuty na tuto rodinu, jemu celkom vyhovuje takyto zivot a neriesi to...on si zije vo vlastnom svete a casto mi povie len taku poznamku ohladom mamy, ze je smiesna ako sa sprava..len sa na tom celom dobre bavi
tvoja mama dostala sancu pri tebe byt lepsia.a pripravit ti lepsi zivot,ako mala ona.ale zrejme to nezvlada.svojim chovanim k tebe ta moze stratit.pochopi to,ale az o par rokov,ked nebude cesta spat.drzim ti palce,hlavne tie jej vybuchy ber jednym uchom dnu a druhym von.neboj,ty budes lepsia mama.:-))
a nechcem aby ste to brali tak, ze pubertalna sestnastka ma typicke problemy s matkou, nie je to tak, sestra je s nou na tom rovnako a je starsia. a s otcom nemam problemy. ked sme sa pohadali, tak bol ticho, radsej nepovedal ani slovo pretoze videl, ze to uz prehnala, niekedy sa jej zvykne zastat ked vidi, ze ma pravdu ale teraz to neurobil..
Dobre teda a aký máš ty vzťah s otcom? a on s mamou? tak prečo sa s ňou nerozvedie on? keď mama nebude dosť rozumu na to, aby išla k psychológovi, tak choď ty a o všetkom sa s ním porozprávaj.
