Depresia a panicka porucha

suveren0 strasne ta obdivujem..ja sa tiez snazim prehlusit zle myslienky dobrymi, ale mam pocit, ze tie zle su tam ako virus, ze sa vynaraju automaticky a tie dobre tam musim tlacit strasne nasilu..niekedy sa aj dokazem povzbudit a poviem si, pojdem tam a tam, zvladnem to, bude to ok, som silna, ale potom ked tam mam ist tak som zase uplne rozsypana a vsetky moje presvedcenia su fuc..mam pocit ze som uplne ina, vsetkemu sa vyhybam, vsetkeho sa bojim. vazne ta obdivujem velmi, ako si to zvladol.

k tomu som mal ešte časté tiky. Na nete som čítal že ak raz prídu už asi nezmiznú (beznádej od radosti musela tancovať :D ) ale postupne som na ne "vedome" zabúdal a tie už prídu len raz za čas, čo je reakcia na veľký stres, vtedy sa snažím v momente o 100% ukľudniť a v hlave si opakujem "stres mizne", "tiky navždy miznú" :)))) a tak :))

vedel som že to že keď sa tomu poddám môj život skončil, neostalo mi nič iné ako proti tomu bojovať.

cize postupne si sa dva roky z toho dostaval? Velmi pozitivny pristup si mal ku vsetkemu, je dobre, ze ta to aj napriek vsetkemu neopustilo, drzim palce:-)

ja si tie skladby púšťam každý deň, aj 50 krát dokola, tak sa ti to dostane do podvedomia ani nevieš ako... :-)

xdanielax ... sociálna fóbia sa postupne vo mne rozvíjala 2 roky asi, potom prišla jedna situácia ktorú si veľmi dobre pamätám a odvtedy začala agorafóbia -> panická porucha -> úzkosť a depresie .. asi v takomto poradí. trvalo to asi 9 mesiacov.. Bojoval som s tým deň čo deň, možno 2 krát na začiatku čo som sa zosypal a reval jak malé dieťa.. Ale nezabalil som to.

xdanielax ... nie .. po prvých dňoch , obrovskej úzkosti a častých panických porúch som už stál pred dverami psychiatra ale v tom som si povedal že toto nie, išiel som domov a povedal som si že sa z toho dostanem, aj keby čo bolo, že už nemám čo stratiť.
No toto nebudem nikoho presviedčať aby to robil, každý nech sa rozhodne sám, či chce ísť k doktorovi alebo nie..

Ešte ma napadla jedna vec, dôležité je veriť, to skutočné presvedčenie, ktoré je hlboko v podvedomí (ktoré sa tak veľmi ťažko mení...) že "som v silný", "som v pohode", "som sebavedomý", "všetko je v pohode"... Je dôležité prísť na to, ako nahradiť to zlé presvedčenie, ktoré je v nás ("je to zlé", "cítim strach" , "pokazím to", "nezvládnem to", "mám depresiu", "cítim paniku", atď...) tým dobrý presvedčením o sebe samom, tou vierou, že som silný, najlepší, zdravý, v pohode..
Tú istotu a to presvedčenie je ťažké zmeniť, nejde to len tým že si poviem som v Ok, ale toto presvedčenie sa vytvára zvládnutými situáciami (dôležité pri soc. fóbii alebo agorafóbii), čiastočne úspechom, proste tými dobrými zážitkami..
Neviem ako by som to ináč popísal :D snáď to niekto pochopí :D

suveren0 - ziadne lieky?

Tiež som si prešiel depresiami, úzkosťami, panickou poruchou a soc. fóbiou, neskôr aj agorafóbiou, dosť mi v boji proti tomu pomáhala hudba, snáď neporuším nejaké pravidlá fóra ale chcel by som tu dať pár skladieb, ide o hip hop, ale nejde o hudbu, HLAVNÉ SÚ TEXTY, ktoré ma veľmi povzbudili a dodali mi neskutočnú silu, možno tiež niekomu pomôžu:

--- www.youtube.com ---
--- www.youtube.com ---
--- www.youtube.com ---
--- www.youtube.com ---

. Tieto skladby mi veľmi pomohli, momentálne už nemám depresie, ani úzkosť, ani panickú poruchu, zmizla aj agorafóbia, ešte mám mierny problém so sociálnou fóbiou, ale aj to sa mi zdá že zo dňa na deň som lepší, a že aj to sa mi darí dať pod kontrolu...
Nepomohla mi len hudba, to je samozrejmé, tiež mi dosť pomohlo pozitívne myslieť, autosugescia, potláčanie a nahradzovanie zlých chorobu podporujúcich myšlienok za pozitívne myšlienky, za príjemné myšlienky ( postupne mozog zabúda a odvykne si od tých myšlienok ). Dosť mi pomohlo že som išiel medzi ľudí (festival, koncerty) , že som sa nevyhýbal situáciám, ktoré vyvolali vo mne obrovský strach, že som sa tomu postavil, postupne som začal naberať sebaistotu a strach mizol. Nezmizlo to zo dňa na deň, ale postupne, po malých krokoch som sa zlepšoval.. Možno niekto má iné spôsoby ako to zvládať, mne pomáhalo toto. Všetko je to v hlave, každý môže nad tým zvíťaziť a keď niekto vraví že sa s tým nič nedá robiť, je to blbec. Dá sa, ja som mal na začiatku problém ísť z domu von, teraz na 90 % v pohode. Sám som prekvapený aký skok som spravil, čítal som na internete veľa príspevkov, že sa s tým nedá nič robiť, ktoré vo mne len podporovali úzkosť, tak som s tým prestal. Išiel som vlastnou cestou, nehľadal som na internete žiadne rady ako proti tomu bojovať, sám som postupne zisťoval čo mi proti tomu pomáha a čo ma ničí, snažil som sa pochopiť a zistiť čo je príčinou toho že sa mi fóbia a úzkosti stále vracali. Postupne som nad "strachovými" situáciami "víťazil a naberal som sebaistotu a čoraz väčšiu nádej a vieru že raz sa z toho dostanem.
Treba VEĽA TRPEZLIVOSTI, VIERU ŽE RAZ BUDEM TAKÝ AKO PREDTÝM, A EŠTE AJ SILNEJŠÍ AKO PREDTÝM vďaka tomu čo som prežil. Hlavné je NEVZDÁVAŤ TO!
100 krát padneš .. 100 krát sa musíš postaviť, ísť ďalej a bojovať aj keď sa to nedá.