po tyzdni takmer nic nejedenia,mi zacal tyzden-zrania vsetkeho mozneho a nasledneho zvracania.
zase zerem kadeco.
zabite ma PROSIM :(
zabite ma niekto (pomozte mi niekto)
sorry za preklepy.-))
kyblik, nic nemusis obdivovat, bola som na to uplne presne, ako Ty alebo ktorakolvek ina babula. Aj mne trvao vecnost, kym sa to zmenilo a kym som vobec pochopila, ze to musim stopnut...Stale bolo co odkladat a stale bolo preco sa presviedcat, ze som vlastne este stale celkom v pohode...
Myslim si, ze si tym svonstvom kazda prejde,ked dom vpadne. A inak sa to ani neda, len tak sa sklznut po povrchu. Taha ta to skusat to dalej a dalej, nechce sa Ti s tym skoncit, teo ja ne tejto chorobe zradne...A ked si oblizes dno, uplne a totalne, potom sa velakrat stane, ze odrazu nachadzas kdesi posledne zvysky sil a bojujes...A ja som mala aj dovod, pre mna velky, Podla mna dovod potrebuje kazda, je uz jedno, co to bude...Staci si uvedomit, co znamena zdravie. Alebo niekto pride o blizkeho a bojuje akoby zanho. Ja som nemohla mat odrazu deti a chcela som. Tak preto.-) Ja kvoli detom...
GABI, mas moj obdiv!!! vazne:) sice neviem, ci preto ze si mala anorexiu alebo ze si z toho von, to uz neviem, asi oboje...:)
neviem si predstavit ako sa da naucit mat rada nieco co nemam a nechcem mat rada...viem ze sa to da, len treba maximalne sebazapretie, och!
kazdopadne ti dakujem za slova:)
kyblik: otazzky su v pohode...
Pribrat som musela. Mala som velku podvahu a s tym sa prosto nedalo, ked som CHCELA vyzdraviet. ALe nevravim, ze to islo rychlo. Vzdy tvrdim, ze tolko, co trvalo, nez som padla dolu, mi trvalo aj vyskriabat sa celkom hore. Treba sa ucit sucasne zvykat si na svoje telo, potom ho mat rad, potom ho milovat. Spolu s tym postupne mat rad jeslo, potom jest stale lepsie a lepsie a naokiec si vediet jedlo uzivat. A treba vyriesit vztahy, aj cez plac a hadky, aj cez poznanie, ze niektore uz nikdy vyriesit nepojdu. Treba sa vediet naiňucit pocuvat a prejavovat. To predsa nejde za par dni, ani tyzdnov. je to normalne vysoka skola sebapoznania a ked ju absolvujes, je Ti krasne...
Som z toho vonku, ano. Ci riesim svoju vahu? A vies, ze ani velmi nie? myslela som, ze sa to nebude dat, ze budem mavat stale pred ocami kalorie, strach z normalneho jedla... vazim sa velmi sporadicky, mam telo, s ktorym uplne suhlasim a mame sa radi. metabolizmus nastastie funguje, nic nesilim a nic netacim. Som vdacna, ze sa telo spamatalo, vynosilo a porodilo dve deti a ze este v mojom veku ako tak vyzera. Lebo viem, ze som ho tyrala poriadne.-))
kyblik: Ak chces pocut, ako dnes vsetko vnimam, tak presne rovnako a uplne totozne, ako pred PPP. Ziaden rozdiel. Ak niekto vravi, ze to nejde, tak ja vravim, ze opak je pravdou. Proste po tom trapeni, po lieceni, po tom vsetkom prisla po dlhom boji faza, kedy si zijem sama so sebou v absolutnom mieri...Ver mi...
gabi? uz si z toho vonku? uz vobec neriesis vahu? musela si pribrat odvtedy? prepac ze take otazky, ale velmi ma to zaujima:)
lienočka, môže to byť čokoľvek. Ja som si tiež veľmi dlho myslela, že prosto len chcem držať diétu a vymklo sa mi to spod kontroly. Až keď už bolo veľmi, veľmi zle a dostala ma do parády psychologička, postupne sme prišli na to, kde je pes zakopaný. Cez slzy, cez bolesť a cez hnev. A nebola to len jedna príčina, bolo ich viacej. Dnes mi je to celkom jasné, že som mala kopec nevyriešeného v sebe a jedenie alebo nejedenie bol iba vrcholom ľadovca.-)
ano je to mozne:( a niekedy to nemusi byt detstvo, ale cokolvek inehocijake ine zranenie, tuzba zapacit sa chlapcovi, rozvod ci konflikt rodicov, smrt niekoho blizkeho, cokolvek a ty vhupnes do toho ze chces si nieco riesit vahou
naozaj nic.to by sa mi z detstva prenieslo do tedkajsiej doby?prejavilo sa to az v 17stich???
lienocka, je tam nieco , len este nevies co, potom by kazda zena mala problem pretoze vecsina nieje spokojna so svojou postavou ale nie vsetky padaju do PPP, je nieco co sa ti udialo mozno v detstve a to ma toto za nasledok
ale ja nemam nato ziadny dovod,preco to robim.ake priciny?
pricinou je moja postava,nic ine.a to bez srandy