Váha + výška

Nikdy sa toho nezbavíš, lebo sa nechceš. Dá sa to, ja som to už raz dokázala a teraz bojujem druhýkrát !!! Takže začni bojovať aj Ty, nechceme predsa pregrcať celý život !!!

162 cm, 53 kg, 28 rokov a pripadam si nemozne tlsta... odmala trpim PPP a nikdy sa toho nezbavim, lebo to nejde, nedje to prepnut v mozgu, nech si hovori kto co chce, ked som mala 47 kil aspon som sa citila povznesena, teraz som nestastna a stale sledujem hlavne moje stehna, porazi ma z toho! keby mam aj 100 kil ale nech uz to neriesim :-(((

Ja mám 160 cm a 42-43 kg...

ja mam 163 a 41 som tucna ako prasa ide ma z toho porazit som neschopna krava

hhe tym padom...ked mam 160cm vysku a vahu 50kg tak je to idealne :D?divne a pritom by som chcela schutnut

A o svoje zdravie sa nebojis? Neboj sa nic, psycholog nehryzie... a kebyze sa ti nepacil, mozes kludne odist ;) ... ale niekde zacat treba

Ked ten psycholog, hmm ja neviem uvažovala som nad tým, ale zdá sa mi to také potupné..ja viem že objímať záchodovú misu je oveľa viac potupné ale bojím sa..strašne moc....

Juliet no, tak toto velmi dobre poznam, tie zmeny nalad a podobne... Viem, ze je to strasne moc tazke, ale tvoja mamina to robi len preto, ze ta ma rada. Zo zaciatku by si mohla skusit aspon psychologa, aspon sa trosku vykecas, vyplaces, pri niekom, kto ti nebude nic vycitat... a 57 kil, je velmi pekna vaha ;). ja som zistila, ze pekna postava nieje dolezita, ked sa mi zacali lamat zuby, a ked mi moja gynekologicka povedala, ze zrejme nebudem moct mat dieta... vtedy som si uvedomila, co za hlupost som cele tie roky robila... Ty si mlada, mas cely zivot pred sebou, ty to urcite dokazes prekonat skor, ako to bude mat taketo zle nasledky ;)) hlavne je verit si ;)

alusinka, to si výborná ked sa ti to podarilo. áno mala si kontroly na wc ja viem aj ja som mávala. Mamina sa mi vyhrážala dokonca že mi zakáže sa stretávať s priateľom ba dokonca že je schopná ma dať aj na psychinu pokial nepriberiem na mojú normálnu váhu čo bola 57 kg ..hoci som pribrala už dve kg na toľko čo teraz mám..ale stále sa mi to zdá moc..neviem si zo sebou rady..mávam strašné nálady..stále chuť sa s niekým hádať..kvôli tomu trpí moje okolie

juliet123... treba byt silny, a nenariekat ked znova sklames ;) a co je dolezite, treba mat pri sebe niekoho, kto ta bude v tvojom "nezvracani" podporovat... Ked som to po mnohych rokoch povedala mojej mame, chodila som mnou aj na wc, do kupelky, a vsade inde, kde sa da vyprazdnit zaludok... je to sice neprijemne, ale ma to svoj zmysel ;) ... aj ked uz dva roky nezvraciam (okrem dni, ked to prezeniem s alkoholom:), niekedy mam este nutkanie znova si poobzerat zachodovu misu z blizka.. Vtedy si dam do usi mp3, lahnem si do postele a snazim sa nerozmyslat... alebo sa jednoducho obleciem, a vypadnem na prechadzku niekam do lesa... zatial to celkom pomaha ;)) ... Neboj sa, ono to pojde, hlavne je, ze to chces a ze mas aspon snahu sa z toho dostat ;), ked sa to mne po siedmych rokoch podarilo, tak tebe to pojde urcite ;))) ... DRZIM PALCEKY!!!!