Ahojte, mám pocit že všetko je smutné, čierne a že nič nemá význam.... Láska mi odchádza asi na 7 mesiacov pracovať do zahraničia a ja mám pocit, že to bez neho nezvládnem. Viem, že je to rozumný chalan, ktorý chápe, že na Slovensku sa zarobiť nedá. Dokonca veľakrát mi spomenul,že ak sa bude dať, prídem tam časom aj ja. Ale on je moje všetko a život bez neho nemá pre mňa význam. Prajem mu to, je to rozumne rozhodnutie,veď tu človek nemá šancu nič našetriť..ale ..Tak moc to boli, celé dni plačem, nemôžem spať a to este neodišiel. Mám pocit,že sa zrútim... Nevedela som že ma to bude tak bolieť. Viem,že budem na neho čakať, nikto iný pre mňa nemá zmysel, ale určite budem len celé dni plakať a chodiť ako bez duše... Môžem mu volať, písať, ale bude tak ďaleko... Prečo to tak boli? Píšem a od sĺz ani nevidím...neviem,čo mám robiť, ako to zvládnem... Viem,že on je moje slniečko na celý život... Ľúbim ho ako nikdy nikoho.. Môj nežný, jemnucky anjelik... Nájdem si asi ďalšiu robotu, budem robiť celé dni, nech sa aj zoderiem.... Aby mi ten čas prešiel... Bože,prosím, nech to tak neboli.... A nech ten čas ide rychlo...
Prečo to tak bolí? ?
Mali ste všetci pravdu. . Nevedela som si predstaviť ako to zvládnem,ale odkedy som dostala prvé správy od mojej lásky, som oveľa kľudnejšia. A aj ked si sem tam poplacem, lebo mi moc chýba, tak to zvládam normálne. Píšeme si a to mi pomáha..no tie prvé dni som to nevedela prežiť.
Ewe, ďakujem aj tebe. Viem, uvedomujem si to...aj on mi povedal,že to musím brať trošku s úsmevom, nemôžem sa tak trápiť. Veď sa predsa vráti.Máš pravdu, veď ma neposlal do kelu, vie že ho budem čakať, že budeme v kontakte.. Ja to zvládnem.. Ďakujem za písmenka.
Adulka,mala by si sa malinko"zabrzdit"s tou "prehnanou"laskou k priatelovi.Clovek sa musi naucit zchladit si hlavu.Podla toho ci pises,mi to pripada az chorobne zamilovanie.Ani si neviem predstavit,keby ta opustil,alebo si nasiel inu.Davaj si pozor,aby mu tvoja prehnana laska nezacala prekazat.Ber to iba ako radu do zivota.Prajem ti aby si zivot a vsetko okolo dokazala brat s chladnejsou hlavou a potom sa nikdy nebudes natolko trapit.Zivot neni len o laske a zamilovani,budes musiet v zivote riesit mnoho,mnoho inych veci,problemov a samozrejme aj radosti.Takze ta hysteria ti to bude len stazovat.Vela stastia !
Lea, možno máš pravdu. Veď predsa žije, je zdravý, ide len zarobiť na pár mesiacov. Ten čas ubehne, ani si to neuvedomím. A bude doma. Ale aj tak mi je hrozne, som dosť citlivá, viem naozaj strašne silno ľúbiť, lebo on je moje všetko. . Ale veď budeme v kontakte, ja to zvládnem, už len preto, že ho tak ľúbim. .
Adulka, ja neznasam takych uknuranych ludi ako ty. nepoviem, ked niekto zomrie, ale nie ked ide dakam za susedne hranice, takto vyplakavat.. moj frajer bol rok v Azii a prezili sme to
A koľko si najviac bola bez svojej lásky? Ja takto dlho nikdy, preto mám z toho neskutočný strach, viem, že ho nestratím... Len to bude hrozné obdobie. .
Ďakujem ti, si zlata... On ide teraz prvýkrát skúsiť niekde von pracovať, ked sa vráti, potom keby znovu niekde išiel, to už by som išla aj ja. No teraz som v robote a slzy mám v očiach, zajtra mi odíde.. Neviem tu bolesť zvládať...
Nemusis,kludne plac aj mne to pomaha.Aspon sa tie emocie dostanu von.Boze ja som sa tak bala tiez ,ze o neho pridem.Uz len ta predstava bola des. Ale ked som dostala prve spravy tak ma to tak posilnilo.Pokial bol dom tak bol oporou premna on teraz sa to obratilo.Vazi si kazdu jednu spravu a dokonca ni vypisuje stale ako ma lubi a planuje nasu spol.buducnost.Ked je von ma viac casu si vsetko ulozit v hlave a vie ze cokolvek sa stane budem pri nom.Dokonca zo zaciatku som bola aj presvedcena,ze to prestane fungovat.Ovela viac nas to spojilo.
Ariela, ďakujem ti, viem, že nás to nerozdelí, no tak ho moc ľúbim.... Ale ja to zvládnem... Veď sa predsa vráti... Musím byť silná..
Ahoj.Ja mam take iste pocity ako ty.Moj odisiel pred 2mesiacmi a mne sa zrutil svet.Tiez to hrozne bolelo.Poviem ti iba jedno:netrap sa,ty mas doma zazemie aj ked si bez neho a to je pre nas co ich lubkame asi to najhorsie,ale z vlastnej skusenosti ti vravim zacne ti vypisovat,telefonovat,mailovat o tom ako mu chybas a ako by chcel byt s tebou.Zial az tam si chlapci uvedomia co maju doma a ako nas velmo lubia.Neboj vsetko bude o.k.Najdi si nejaku zabavu-joga aerobik hoc co aby ti usiel rychlejsie cas a hlavne na vikend vtedy je to najhorsie.Drzim palceky
