AKO TO LEN NAZVAT

Stoji to za to? Znicit to stastie a spokojnost? Co tej zene da "nezavazny ulet" okrem vycitiek svedomia? Bude sa moct pozriet manzelovi do oci? Ako sa s tym zmieri, ked zisti, ze to "nieco nezavazne" bolo o 200% horsie ako to, co ma doma? Ako sa vyrovna s tym, ze podrazila cloveka, ktory ju miluje? Ako jej bude, ked sa na nu manzel vecer usmeje a povie jej, aka je krasna? Vyrovna sa s tym, alebo kvoli par prchavym okamihom pride o to najdolezitejsie, co v zivote ma?

Nazvala by som to neverou a porusenim akychkolvek zasad. Prinajmenšom mojich, takže by som sa zachovala nasledovne: Keby som nad niečim takym začala rozmyslat, tak sa pozriem do zrkadla, neskutocne sa zahanbim, s este vacsou laskou sa pritulim k manzelovi. A budem rozmyslat nad tym, preco ma len napadla akakolvek moznost zburat vsetky moje sny, idealy, lasku za prchave okamziky vasne v cudzom naruci.