Bolo by fajn keby mi niekto z vas poradil.mam priatela skoro uz 2 roky sme spolu.ale cele to uz od zaciatko malo hacik.no,ako sa to vezme.proste ON je brat mojho svagra.spociatku mi to nevadilo,ale poslednou dobou mimoriadne a zacinam si vsimat veci,ktore som si pred tym nie.neviem ci ziarlim ci co.ale nasi k tomu este len pridavaju.lebo moja sestra byva u nich.a v podstate je s mojim dost v kontakte.a este ked nasi dodaju ze sa stara onho jak o manzela ze perie,vari a podobne.minule som vybuchla ke som sa dozvedela ze ho strihala.sprostost.prenho normalka-ved kto ho mal.ale mna to rozculilo.a dala som mu to najavo.zacinaju mi vadit veci,typu-srandiciek a utahovania.sranda hej ,ale do urcitych medzi.neznasam ked je ku mne mily ked sme sammi,no akonahle mame pri sebe svedka,proste niekoho,tak sa meni.nechapem.ked o niecom hovorim ,tak si proste z toho robi srandu a utahuje si a mne to takymto sposobom vadi.ze vyjdem trosku ako taky tento z toho.a ked mu o tom poviem,lebo sa ma pyta co sa deje,tak mi vravi ze som domyslava,a ze musim zobrat srandu.no neviem co si uz mam vobec myliet a ako ist dalej.planujeme spolu buducnost,ale taketo veci ma dokazu zabrzdit a potom aj pochybujem ako to s nami a ci vobec ist do toho dalej.su to take obmedzenia.mam ho moc rada a ani si neviem predstavit co by to bez neho bolo.ale napokon sa pytam-su to len banalne hadky ktore k tomu patria,alebo to predsa len stoji za zvazenie.
Ako dalej.............
ale pomohla.teraz viem ze to predsalen stoji este za zvazenie:((((((((
vztahy sukrasne ale i zvlastne zaroven
Ja som mala tiez priatela, ktory robil presne to iste, co ten tvoj.Ja som mala vysoku skolu, on len strednu.To na okraj.Stale si zo mna utahoval, z mojich reci a nazorov si robil srandu, najskor mi to nevadilo ale casom mi to zacalo poriadne liezt na nervy.V nicom som sa na neho nemohla spolahnut, lebo som nevedela, ci to vezme ako srandu, alebo fakt.Dokonca bol az niekedy odporny s tym jeho "humorom".Niekedy som mala pocit, ze tu jeho nerozhladenost vo eciach sa snazi takymto sposobom zakryt a cim dalej som ho spoznavala, tym viac som sa v tom utvrdzovala.Presne po dvoch rokoch sme sa rozisli.Bolo to ako vyslobodenie.Totalne sme si nerozumeli, klapalo nam to iba v sexe, v nicom inom.Nakoniec som povedala dost.Nastastie je z ineho mesta, takze sa uz vobec nestretavame.Neviem ci som ti nejako pomohla, ale zazivala som to iste.
