S priatelkou sme boli spolu 2 roky a nas vztah vyzeral velmi vazne! Od detstva ma psychicke problemy a mal som to s nou niekedy naozaj tazke, ale vzdy som stal pri nej a bol som jej pevnou oporou. Ja som to v detstve tiez nemal lahke a nanestastie ma to poznacilo. A prave to bol dovod pre priatelku, aby ma opustila. Dovod, ze v cudzom prostredi nasadzujem "drsnu" masku lebo sa bojim, ze by mi mohol niekdo ublizit... A tu masku som si vytvoril lebo som sa bal o moje citlive srdiecko... S jej traumou som jej vzdy pomahal a ona ma za moju odsudila namiesto toho, aby mi ako partnerka pomohla...
Partnerka mi "vrazila noz do chrbta"
ja ti poviem jedno a poviem ti to narovinu! Keby ta mala aspon trosilinku rada a zalezalo by jej na tebe,tak sa takto nikdy nezachova! Tak by to vyriesila aspon normalnym rozhovorom,dala ti sancu aspon na vysvetlenie! Ludia by spolu mali komunikovat,mali by si veci vysvetlit a rozist sa v miery,usetrili by si mnoho trapenia a hlavne tym druhym.
A co ma 5rokov,ze sa nevie vzopret rodicom?ak na nich tak lipne a oni su proti tebe,nikdy by to nerobilo dobrotu!
Len sa jej neospravedlnuj,teraz si trosku ako posadnuty-poznam :-)ale to len preto,ze si zufaly,a chces si to s nou normalne vyjasnit,ale ona nema zaujem,bohuzial uz asi nemozes urobit nic.Prosim netrap sa viac koli nej..pozri na seba do zrkadla,co to s tebou spravilo,ako ta to zmenilo,poznacilo...
Stale mam nutkanie ospravedlnit sa jej, ze som to nevedel pochopit... Tiez som jej napisal nejake skarede veci, ale bol som a este aj som na dne... Nechce byt uz somnou ani kamaratka, a to mi este pred tym ako sa sama zlomila navrhla, ze ma chce za najlepsieho priatela a velmi blizkeho cloveka, ze o mna nechce prist, ze si ma velmi vazi... Viem, ze keby som sa ku nej dostal, tak by som jej dokazal, ze sa vo mne velmi mylila, som o tom presvedceny, jej rodicia ju postvali proti mne... A ona nemala silu im odporovat
kamarat,teba ked citam,akoby som citala seba,pred tymi dvomi mesiacmi..hej mne sa to vtedy tiez nik neunuval vysvetlit a prave tym som najviac trpela..nastastie sa nasiel clovek,co mi to po case vysvetlil a tym mi pomohol.Mna to tiez zlomilo, vzdy sa po niecom takom v cloveku cosi zlomi..
citim sa prazdna,nepotrebna,zbytocna, obvinujem sa zo vsetkeho,sebavedomie v prdeli..
Nebola to prava laska,prava laska je ked davas a aj dostavas rovnym dielom,ak to tak nie je,ak to neni vyvazene,skor ci neskor to dopadne zle.
Vycitam si, ze som nedokazal pochopit, ze potrebuje byt sama, nedokazal som to lebo som sa 2 roky velmi snazil, aby ma vzali medzi seba do rodiny. A zrazu ti povie, ze koniec, otec jej vypne mobil, aby som jej uz "dal pokoj", ona nebola schopna sa somnou porozpravat, nik sa ani len neunuval mi to nejako vysvetlit, prisiel som na hotovy vec. A ked som si ziadal vysvetlenie dokonca ma zacala obvinovat... Zlomilo ma to, proste ma to zlomilo, moj najblzsi clovek.
Teraz chapem, ze to nemala lahke, ze potrebivala najst samu seba, ale to ako sa ma zbavila ma zlomilo!
ano viem,som rada,ze si to uvedomujes..ja hovorim " v hlave to mam,ale srdce si ide svojou cestou a nepocuva rozum" chvilku to este potrva,no mne vzdy pomaha hnev..nie na seba,ale bohuzial nahnevat sa budes musiet na nu
..vazne je svet naopak..som si myslela ze iba dobre zeny trpia ale asi aj dobri muzi trpia..
stara hnusna fraza,ale je to tak- cas vylieci vsetky rany!
no ked ju vtedy niekto povedal mne,najradsej by som mu vrazila :-DD
asi je nutne si tym prejst,tym vsetkym trapenim..
Mozno mas naozaj pravdu. Velmi ma vycerpavala, psychicky myslim. Citim sa byt citovo vyzmykany lebo bohuzial mi nebol schopna dat to, co som jej daval ja... Kazdy mi vravel, ze sa pri nej len utrapim, ale ja som ich nechcel pocuvat. Ked clovek lubi, nepozera na seba!
je to tazke,zvykol si si na"citovy luxus" a teraz sa musis naucit bez neho zit..
tvoje slova do bodky poznam..tiez som si myslela,ze to dalej nepojde,ale pojde,vzdy to ide..presli dva mesiace a...ked sa na to pozries s odstupom casu a s odstupom emocii,uvidis,ze takto je to lepsie,pre nu i pre teba..mozno sa z toho treba poucit..
Snazim sa ist dalej, ale velmi som si na nu zvykol! Vsetko sa mi s nou spaja, vsade, kde sa pozriem ju vidim... bojim sa, ze to nezvladnem... citim sa hrozne prazdny a nic ma netesi... vzdy som si myslel, ze som silna osobnost, ale teraz som slaby...
sklamany netrap sa tak, tym nikomu nepomozes, mysli aj na seba trosku...cas vsetko ukaze, cas je najlepsi liek, nie nadarmo sa hovori, tvoja ex priatelka by mala liecit v prvom rade svoju dusu, az potom bude zrela na nejaky vztah...ja sa tiez hladam, necitim sa na vztah, aj tak v nom som, ale ja aj chcem, lebo mne to pomaha...a dvom sa lepsie tiahne...neveim preco ta takto odbila ale jedno viem netrap sa pre nieco s cim uz nemozes nic urobit...jedine co mozes je nechat to tak a zit svoj zivot a sam uvidis ako sa to vsetko vyvinie...