Viem týmto čo napíšem vás niako nepotešim ani neviem prečo to sem píšem ved niečo podobne tu už je. :( Možno že len si myslim že ak to poviem tak nadobudnem novú silu alebo najdem nový spôsob boja proti týmto mojim demonom. Je mi hrozne zle. Stale mam pocit že každého len otravujem a bolo pre všetkých lepšie keby som nebola. No nechcem umriet ale zaroven sa citim tak strašne sama a opustena.
Nemam priatelov ani chalana. Stale velký pocit uzkosti a smutku ktorému sa cez všetký moje sily darí prežit. Nemam rada to počasie tieto sychrave dni. To mi vyäčšinou ešte väčšmi klesne nalada ktora je už aj bez tak moc dole. Navyše ked to na mna pride tak beriem žiletku a porežem sa nie hlboko su to len škrabance ale mam ich po obydvoch rukach. Pri tom mam pocit slobody a kludu ktorý som už dlho inak nepoznala.
Chcem s tým prestať lenže on je to začarovaný kruh. Čím dlhšie odolávam tým nutkavým myšlienkam tým sylnejšie su. Ten pocit uvolnenia pri tom mi moc nepomaha skôr mi ubližuje. Po vykonani tej hroznej veci mi je ešte horšie než na začiatku ale je to ako droga bez ktorej nemôžete žit. Bojim sa o tom hovorit lebo viem že ostatných je to nepredstavitelne.
Je to zaujmave fyzicka bolest nie je až taka velka možno je to i tým že sa mysel v tedy niekam vzdiali preč. Ked si nato mam spomenut tak to nevidim jasne ale skôr ako neaký sen alebo ako keby som pri tom bola v neakom tranze ktorý ma pohlti ako keby som v tedy nevnímala realitu. Pri tom mam hlavu čistu nijake myšlienky len ticho a ja....
Viem že vam sa to zda strašne ja si dobre uvädomujem že moje konanie nie je dobre práve preto mam aj ten pocit hroznej hamby a smutku ked si na to spomeniem no nemôžem si pomôcť. Aj ked viem že to potom olutujem aj tak ma tie pocity prinutia to urobit.
Potrebujem niektoho alebo niečo čo by ma kontrolovalo a zabranilo mi to urobiť. Našim sa to bojim povedať ved ktorý rodič chce vidieť svoje dieta doranane. Psychiatra navštevujem ale s iným problemom a to zo socialnou fobiou neviem prečo ale mam strach mu o tomto povedat. a tak vas prosim pozbudzte ma aspon trochu do toho aby som mu to už konečne vysypala.
Ach čo sa toho nikdy nezbavim ...... :( :((((
