Mam 18 a takyto problem. Od narodenia sa ku mne spravali velmi nepekne a to len preto, lebo som sa narodila telesne postihnuta. Mam myopaticky syndrom lahkeho typu (nevidno to navonok ani nepotrebujem invalidny vozicek). A z toho plynie problem. Uz od mala som bola pre chorobu nutena chodit na pravidelne (polrocne-rocne) kontroly k lekarom. Viem, ze dialog u lekara by mal prebiehat medzi pacientom (teda mnou)-lekarom-rodicom (v pripade, ze som nebola plnoleta). Ibaze vzdy bolo rozhodovane o mne bezo mna. Nikdy nikoho nezaujimalo, ci mam z niecoho alebo niekoho strach (co sa par krat stalo - z niektorych vysetreni). Kazdy pokladal proste za prirodzene, ze ja k tym lekarom pojdem. Nikoho nezaujimal moj nazor. Doteraz som sa robila, ze ma to vsetko ani nezaujima. Vybuchlo to pred 2 rokmi (ked som mala 16), ked som sa dozvedela, ze s cim som sa to vlastne narodila. Ziadnemu lekarovi vsak ani len nehrklo v hlave (ani rodine), aby mi vobec nieco povedal. Bola som ta HLUPANA! No a dalej to pokracovalo tym, ked som si mala vyberat skoly. Uz od utleho malicka som tuzila stat sa detskou zdravotnou sestrou. Nikoho to nezaujimalo a tak som bola prinutena ist na obchodnu akademiu. No a teraz sa tvaria a hovoria mi vsetci: "Ale ved ty si si ju vtedy vybrala!" Tak som sa snazila si najst nahradu, ktora by nemala nic spolocne s ekonomiou, ktoru nenavidim. Chcela som skusit zurnalistiku ci masmedialnu komunikaciu, ale mama sa raz preto tak nastvala, ze mi povedala, ze ak nepojdem, kde mi povie ona ci lekari, tvrdo zakroci. A toho sa velmi bojim. Kamaratka mi povedala, ze ona mi ublizit nemoze? Ma pravdu? Co ak pojde za lekarmi, na sud a spolu s lekarmi dokaze nejakym sposobom, ze som nenormalna? Ona je zrejme schopna vsetkeho. To, ze ma vyhlasi za nenormalnu sice nepovedala, ale bojim sa toho. Co by inak myslela pod pojmom "tvrdo zakrocim"? No a okrem toho mam taky sprosty pocit, ze ma zacinaju ovladat. Ja som uz bola proste rozhodnuta pre tu zurnalistiku alebo masmedialku, ale rodina mi povedala 1000 proti tomu a ani jedno za. Jedina skola, na ktoru podla nich mam je EKONOMIA! Mama uz upusta sice od ekonomie (drzi sa jej sestra-radca), ale nechce upustit pre zmenu od socialnej prace. Normalne mi ju vyspievala do neba, ze aka je to perfektna skola a neviem co este mi povedala a uz aj ja, ktora som o tom nechcela ani pocut, si zacinam mysliet, ze to moze byt zaujimave. Preboha, co mam robit? Nepoznate niekto nejakeho psychologa? Ja sa zblaznim. Kamaratka mi povedala, ze sa im musim postavit. Bud teraz alebo nikdy. Ale ako? Zdravim ludom sa to lahko hovori... Ja si nepripadam ako nejak extra chora. Citim sa tak, akoby mi nic nebolo, len nejaka lahka choroba (alergia - astma). Boze, to nemam pravo na normalny zivot len preto, ze nie som zdrava? Preco som sa potom mala preboha narodit? Ved to nie je zivot...
mam strach
Marinka tak som ta našla,kedže máš ešte rok času za tú dobu sa udeje vela vecí.Ak chceš byt účastníkom musíš zvolit inú stratégiu.Ja v tom tvojom písaní cítim aj neúctu voči sebe samej.Si dospelá,chceš rozhodovat o svojom živote,tak sa správaj dospelo.Komunikácia s krikom a sebalútostou je nie dobrá.Skús racionálne predkladat čo chceš ukáž,ako na to pojdeš a to čo nezvládneš opýtaj sa či sú ochotní pomôct.Ver mi,že žiadny rodič neublíži dietatu,ked ho lubi.Mama sa ti vyhráža,ale prečo?Možno je to prostriedok ku niečomu,čomu?Vieš všetky vyhrážky krik,je v podstate obrana.Tak začnite bojovat,ale spolu.Vždy si v tej svojej hlavičke-makovičke premysli,prerozprávaj,poargumentuj a potom pekne pripravená,za pohody skús vytiahnut problém a komunikovat.Nezabudni,že tlak vytvára protitlak a tadialto cesta nepovedie.Takže sa stiahni a začni odznova.Trpezlivost a zdravá ctižiadost ta privedie k cielu.Skús to .Ja prvá ti budem držat palce.
dakujem Alternativa. od malicka som chcela byt detskou zdravotnou sestrou. a preco? lebo milujem deti z celeho srdca a viem, ze moje povolanie by malo byt zamerane na pomoc ludom. no a zurnalistiku som si vybrala len ako inu moznost, v pripade, ze by mi zdravotna nevysla. viem, ze fyzioterapia je narocna, ale ked sa nad tym zamyslim, ze by som bola aspon o krocik blizsie k tomu, co som chcela robit v buducnosti, teda bola by som blizsie k detom (detska rehabilitacna zdravotna sestra), tak by som bola stastna. aspon si to myslim. uvazujem mozno tak, ze predsa len si urobim zrejme tu socialnu pracu, aj ked v nej budem pracovat kratko, odstahujem sa z vychodneho Slovenska (som z Presova) a skusila by som mozno zdravotnu nadstavbu. ved mnohe tie, ktore sa chcu stat zdravotnymi sestrami nechodia na zdravotnu strednu skolu, mozno chodia na gymnazium a ako sa asi potom stanu zdravotnymi sestrami? myslim, ze im k tomu pomoze nadstavba... tak uvidime no, ako to vsetko dopadne. po maturite este nie som. po prazdninach idem do 4. rocnika, takze este len ma to o par mesiacov caka. juj... ale este raz dakujem Alternativa. citala som mnohe tvoje nazory a rady, ty pracujes v tomto odbore (myslim medicina, psychologia...)?
Ahoj Marinka,
podla mna Ti vsetci radia dobre - presadit si svoje. A sucasne viem, ze to ale vooobec nie je jednoduche. nepises, v ktorej lokalite SR by mal byt psycholog. No, pocitaj s tym, ze psychologovia zvacsa pracuju sukromne za hotovu platbu. Ale su aj poradne, skus hladat napr. cez google. ked budem mat cas, tiez pozriem, len miesto je dolezite.
K vyberu skoly : snaz sa komunikovat s rodinou v klude a hlavne argumentuj, takze : 1. VS fyzioterapeut je studium, ktore vyzaduje dobry zdravotny stav, kedze je to aj vyrazne fyzicka praca - rehab. cvicenia, masaze.
2. Ekonomia - predsa sa nebojis narocnosti, dolezity je Tvoj vztah k matematike. Pracovny trh je dnes vyrazne naplneny prave touto profesiou a o 5 rokov, kym Ty dostudujes, to lepsie nebude
3. Socialna praca - je sice krasna, ale velmi narocna na psychiku. Mozes argumentovat, ze Ty sa necitis aspon zatial tak psychicky vyspela a silna, aby si mohla pomahat inym riesit ich problemy. Mozno casom.
4. Zurnalistika - je to Tvoj zaujem, cielene sa na to pripravuj. Jasne, ze rodina vidi uskalia - narocnost pri presadzovani sa, maly pocet prijatych uchadzacov. Uz si po maturite a nesla si na ziadne prijimacky? Ak je to tak, studuj si to, co zurnalistika vyzaduje, zacni pisat ako prispievatelka do napr. regionalnych novin.
Vies, Tvoj pristup k zivotu, ze si zdrava, je naozaj spravny, len sa ho drz. Kazdy mame ale urcite obmedzenia, ktore citime kazdy sam. Nenechaj sa obmedzovat najblizsimi v takom dolezitom, ako je rozhodnutie Tvojho dalsieho smerovania. Hlavne im argumentuj, kludne, dokaz, ze si uz dospele ziena. Drzim Ti palce.
tak nikto nepozna nejakeho psychologa? skusila som www.zdravie.info, lebo mi to poradila kamaratka, ale jeden psycholog mi odpisal s tym, ze mi da kontakt na niekoho, kto je blizsie pri mojom bydlisku a potom sa neozval a druha psychologicka sa zasa neozvala vobec.
dakujem Rikle, len hovorim, ze sa bojim spravit ten prvy krok. sestra-radca mi najprv poradila, aby, ked uz tak velmi som chcela zdravotnu, aby som isla na VS zdravotnu - odbor bud fyzioterapia, alebo zachranarka. no o tyzden povedala asi to, ze to je uplna hlupost. ona je rovnaka ako mama. teraz sa mozno mozu robit, ze ma chapu, ze mozem si urobit tak ako chcem, ale ked uz pojde do tuheho, tak si urobia aj tak po svojom. a to im nechcem dovolit a preto potrebujem najma rady psychologov, ale som velmi vdacna aj za tu tvoju.
chod vlastnou cestou ja mam uz sice 42 rokou a taktiez ma vzdy lakala praca zdravotnej sesetry , ktora mojim rodicom nevyhovovala tak ma dali na gymnazium, ktore som skoncila a potom socialnu pracu, ktora ma nikdy nebavila robila som to dobrych par rokov.Velmi dobre ta chapem vystuduj to co ta bude v zivote bavit.Ja doteraz lutujem, ze som posluchla.Skus sa s mamou porozpravat myslim si, ze nie je az taka kruta, rodicia sa niekedy vyhrazaju ,ale na 99 percent to nemyslia vazne.Prajem ti, aby ti to v zivote vyslo.
vec sa ma tak jana1515, ze sa rodine bojim postavit. bojim sa presadit si vlastny nazor. a ukazat im, ze aj napriek tomu, ze mam nejake zdravotne postihnutie neznamena, ze chcem, aby mi vsetko strkali do ust. chcem, aby ma nechali "zit". lebo zit pre mna neznamena len jest, pit,... ale robit aj to, co ma clovek rad. a to ja nemozem. mozem mat len tych priatelov, ktorych mi vyberie rodina. mozem ist len na tu skolu (EKONOMIA), ktoru mi vyberie rodina,... proste nesmiem robit nic sama. a ja uz nevladzem. chcem mat vlastny zivot. co zrejme nie je mozne. a preto prosim o radu...
a co to s tebou vlastne je?
