Mala som najlepsieho kamarata, ktory sa postupne do mna zalubil. Nechcela som ho, bala som sa znicit take uzasne kamaratstvo. Po 2 rokoch neustale naliehania som do toho vztahu sla a velmi som sa zalubila. No cim som ja bola viacej zalubena u neho to slablo. Po 2 mesiacoch mi povedal, ze ma uz nelubi tak ako predtym a nieje v tom nic, len to ze si nas vztah predstavoval inak. Ale ako sa hovori:"za vsetkym hladaj zenu"!Mali sme spolocnu kamaratku a uz pocas vztahu som tusila, ze k nej citi nieco viac, ale stale mi to vyvratil. Po rozchode sme sa dohodli, ze ostaneme kamarati. Vsetci 3 sme asi tyzden po nasom rozchode sli na disku a vsetko prebiehalo nad ocakavania, az kym som ich rano nenasla spolu v posteli. Uz neviem ci to co k nemu citim je laska, alebo nenavist. Velmi ma zranili. Na nej mi nezalezi, ale neviem ci dokazem niekedy odpustit jemu. Napisal mi sms, ze mu mam odpustit a ze mi nechcel ublizit,ze si nedokaze ani len predstavit ze ma stratit ako kamaratku, ale ze zato co k nej teraz citi nemoze. Zalubil sa do nej. Je to tazke. Neviem ako sa mam z toho dostat. Mozno sa ma clovek naozaj dostat az uplne na dno, aby sa mohol odrazit. Velmi mi chyba, boli sme spolu kazducky den cele 2 roky a teraz nemam ani lasku, ani kamarata....
Stratila som lasku aj kamarata
Tak laska je vzdy aj kamarat aj mne bol moj priatel vsetkym, so vsetkym som sa mu zdoverila a strasne mi chyba...Ale musime zit dalej, musis si dokazat, ze si silna a postavit sa na vlastne a zit, ty si s nim chodila 2 mesiace, ja 3,5 roka a tu som... A pravda je, ze ak by ste si boli sudeni, tak sa date dokopy, aj neskor, ale mozno ta caka niekto lepsi, niekto kto ta bude milovat celym svojim srdcom a bude ti aj kamaratom aj tvojou laskou... A vies co ti poviem, je zaujimave aj ty, cos i napisala, ue ked zacneme my zeny milovat, tak chlapov to prejde, ja som prve dva roky nasho chodenia nebola az tak zalubena ale on ma miloval cely srdcom a aj mi to dokazoval a ked som ho ja zacala milovat celym srdcom, tak on sa zacal menit...Nechapem preco to tak je, ale je to tak...
Neviem, ci mi viac chyba ako laska alebo ako kamarat. Ved som mu tak doverovala. Este ma v nicom nikdy predtym nesklamal, velmi dobre sme si rozumeli, tie dva roky boli skutocne krasne a potom pride taka rana pod pas. Nikdy som sa nemala poddat a mali sme ostat len kamarati. Bola to obrovska chyba. Ved na dobrych kamaratoch si ma clovek stavat svet. Viem ze cas to vylieci,ale neviem si predstavit co bude dalej. Ked ho stretnem mam sa tvarit dolezito, smutne, stastne, ako? Fuu neviem si to ani predstavit. Budem sa mu vyhybat ako budem moct, ale to sa nebude dat do nekonecna. A uz si vobec neviem predstavit co budem prezivat ak ich stretnem oboch spolu.
tak za 1. pro jedno kviti slunce sviti...ak sa nestane to co on urobil ti, a nebude to par mesiacov, par dni ta zbavi smutnych myslienok a snov, najhorsi je tyzden prvy, mozno druhy tiez, kym tvoje srdce stecie z krvi a kym smutok pretecie...
Tiez si myslim, ze to od nich nebolo ferove. Ani vlastne neviem, ci ona k nemu citi to iste. Skor si myslim ze nie, je jej len pri nom prijemne. Ale ktovie...Zrejme za to nestal ani ako kamarat. Len keby tie spomienky tak netrapili:( Najhorsie je ze byvame v tom istom meste a urcite sa budeme casto stretavat a ja neviem ako sa tvarit. Nemam si s nim viac co povedat. Tak by som si priala, aby ta bolest presla ihned! Dufam, ze sa za par mesiacov nad tym len pousmejem a mozno im aj za to vsetko podakujem. Pretoze pro jedno kviti slunce nesviti...
no je to dost velka strata, horsie ako stratit brata, asi si dost nasrata, medzi vami sa zatvorili vrata... a ked si tak clovek zrata co vsetko ste spolu prezili, ako casto ste spolu vonku chodili, ako ste sa navzajom lubili tak sa ti ani verit nechce ze sa ti s nou mozno poza chrbat chcechce, ze si mu verila a az teraz vies co to bolo za debila... mozes byt len rada ze si sa zbavila takeho smrada, lebo toto bola ozaj zrada... ja len ze ste si mali na rovinu povedat co k sebe citite, ste to v sebe dusili a teraz vidite...
