Ahoj.Mám dvoch synov a mám pocit,že začínam pri ich výchove zlyhávať.Moj 4,5 ročný syn ma už asi nemá za nič.Vobec ma nepočúva,odvráva mi,ak mu niečo zakážem odíde ku starkej ktorá je už asi pre neho viac.Nemyslím si ,že som naňho veľmi prísna ,myslím tím ,že ho nebijem -občas po zadku jednuvýchovnú dostane.Pre všetko začne plakať.Manžel je z neho už taký nervózny,že začne doňho kričať dá mu tiež po zadku a veci rieši krikom a to sa mne vobec nepáči.Prosím všetky maminky s takouto skúsenosťou prosím o radu.Už reve aj pri upratovaní hračiek a to mu pekne povie nech si ide uprata´t hračky.Je to normálne?
Zlyhanie vo výchove detí
ahoj, no ja deti nemam, ale v mojom okoli vidim presne to iste co pises ty. Je to strasne, pretoze ja ked som bola mala, nikdy sme si toto nemohli dovolit rodicom robit. Nemozes mu ustupvat, skusa co vsetko si moze dovolit a ak mu nieco dovolis raz, urobi to aj druhy krat. Ako andie pisala, system trestov a odmien by mal zabrat a taktiez by som ho k starkej nenosila, ked mu nieco zakazes a on hned ide tam.Musis mu razne ukazat, kde su hranice a co vsetko si moze/nemoze dovolit. Bud radsej na neho prisnejsia a nenechaj si skakat po hlave, lebo ked to robi teraz, cim bude starsi, tym to bude horsie. Ty si jeho mama a aj ked sa bude buchat o zem a trucovat, vrieskat a plakat, nemozes ustupit. A ked si zasluzi, daj mu aj jednu vychovnu. Aj ked ti to je mozno luto a nechces ho bit, ale obcas to bez toho nejde.
snad zajst za detskym psychologom, mohol by poradit ako na to.
Skus si prečítať knihu: John Gray: Deti sú z neba.