Ahoj.Mám dvoch synov a mám pocit,že začínam pri ich výchove zlyhávať.Moj 4,5 ročný syn ma už asi nemá za nič.Vobec ma nepočúva,odvráva mi,ak mu niečo zakážem odíde ku starkej ktorá je už asi pre neho viac.Nemyslím si ,že som naňho veľmi prísna ,myslím tím ,že ho nebijem -občas po zadku jednuvýchovnú dostane.Pre všetko začne plakať.Manžel je z neho už taký nervózny,že začne doňho kričať dá mu tiež po zadku a veci rieši krikom a to sa mne vobec nepáči.Prosím všetky maminky s takouto skúsenosťou prosím o radu.Už reve aj pri upratovaní hračiek a to mu pekne povie nech si ide uprata´t hračky.Je to normálne?
Zlyhanie vo výchove detí
Oprava - Nie som za telesné tresty. Nebiť deti, ale riešiť to inak a dá sa to :)
Som za telesné tresty a s detskou neúctivosťou by som sa asi vysporiadala takto thankmoms.blogspot.co.uk
DADA: odkial vie 5 rocne dieta, ako ty pises, o decaku?! :-O
prvé 3 roky dieťaťa sú určené na výchovu,ak spochybíš,do 5 rokov máš na prevýchovu. Potom už ťažko moja milá a nemáš veľa času. Základ výchovy je nikdy neodstrkovať svoje dieťa ked niečo chce. A druhý uspech nedovoliť mu všetko,čo chce ono.
Nemám pocit, že sa zlyhanie vo výchove prejavuje symptómami popisovanými linkou. Deti sú problémy, no koniec-koncov, sú to partneri. Myslím to vážne. Každá metóda výchovy má svoje klady i zápory. Treba hľadať alternatívy a pripustiť si vlastné hľadanie. Nikto nie je dokonalý, ani rodičia nie.
nesmieš dovoliť ani starkej, aby ho rozmaznávala, aby keď spraví niečo čo nemá schoval sa k nej. To ti uberá ten rešpekt. Keď niečo povieš, tak to platí a basta, všetko musís dotiahnuť do konca. Ak neposlúchne, nasleduje trest, najlepšie ak mu zatrhneš nejakú výsadu, ako rozprávku v telke napríklad, sladkosti. Ak bude jačať, najlepšie je ho nechať na nejakom odľahlejsom mieste bytu alebo zavrieť do izby, kde bude musieť byť kým sa neukludní. Rozhodne mu nesmieš ustúpiť. Musí si uvedomiť že plačom nič nedosiahne. A súčasne ho treba aj chváliť za všetko, čo sa mu podarí. Tak si bude viac vážiť chvíľky radosti a pohody a nebude vyhľadávať konflikty. Takže treba byť hlavne zásadová. A neustupovať ani starkej. Čo povie mama, to platí.
Tie pestunky su uplne uzasny program, prave bezi aj v UK a pozeram ho aj ked este nemam deti a snazim sa zapamatat z toho to najspravnejsie a hlavne sa snazim vsetko pochopit, preco to tak ma byt. Neviete na akej stranke by som si mohla pozriet aj tie slovenske alebo ceske? V archive markizy ich nevidim
skús byť aj kamoška a upratovať niekedy s ním, nedávaj len rozkazy ako generál!!!
Ja hrám so synom preteky- kto uprace skôr.
Ja už mám veľké deti, viem že toho času je veľmi málo, ale deťom sa treba venovať v tom zmysle,že im treba stále vysvetliť keď majú niečo urobiť-prečo to majú urobiť. Sú rôzne deti, napríklad keď treba upratať hračky a nechce sa im, tak je dobré zvoliť to vo forme hry, alebo súťaže kto bude prvý. Napríklad já som mojim deťom povedala, že ideme spolu upratovať, já im pomôžem a keď budem potrebovať ja pomoc, tak pomôžu oni mne. Keď si upratali i keď s mojou prítomnosťou/taktne som to nechala na nich, sem tam som tu hračku zdvihla aj ja/ tak som ich pochválila aké sú šikovné. Neprikazovala som im čo treba, ale snažila som sa ich o to poprosiť. Musela som aj ja niekedy prekonať samú seba, ale stálo to zato. Alebo, keď mal tendenciu byť tvrdohlavý, vždy pomohlo, keď som ho vzala na kolená a som ho postískala a pohladkala . Já si myslým, že deťom treba veľmi prejavovať lásku, aby vedeli že majú oporu a aby vedeli niekedy v živote odovzdávať zasa lásku svojím deťom.
Ano, v tých pestúnkach je veľa dobrých vecí, ktoré si treba osvojiť. Keď moja dcéra mala 5 rokov, dokonca mi povedala, nech je dám do decáku, že tam jej bude lepšie. Na ňu zabralo, kěď som sa s ňou nerozprávala a bola som na ňu nahnevaná. Keď niečo chcela, dostala až potom, keď urobila najprv to čo som povedala. Keď to ale urobila, vždy som ju pochválila že super. Nikdy som na ňu nekričala, keď bola nahnevaná alebo zúrivá, lebo vtedy robila presný opak toho, čo som hovorila ja. Počkala som kým ju to prejde, keď sama za mnou príde, a pekne v kľude sme si to potom vydebatovali. Keď si napríklad nechcela poupratovať hračky, tak som jej povedala dobre. Postavila som smetný kôš do izby, a ja som ich začala dávať do koša. a tak podobne.