Niet úniku...

Summer_ Hm, mam pocit, akoby si vo svojom kratkom prispevku opisala moj zivot....aj ked v skratke. Moje trapenie trva totiz 7 rokov, tak si vies asi predstavit, v akom dezolatnom stave je moja dusa...vlastne cely moj po...ty zivot :( Ale drzim palceky, aby aspon tebe bolo lepsie. Pekny vecer

Ale co si mam naplanovat? Vedela by som si naplanovat 20kcal a 1000 vycvicit to by sa mi podarilo... ale nedokazem sa normalne naranajkovat, naobedovat a navecerat bez vycitiek, bez vracania bez utapania sa v tom aka som hnusna...

Summer_ mne sa mozno bude lahko radit,ale vidim ze si silna zena, ktora dokaze cvicit, tak by som bola rada, keby si svoju silu vyuzivala aj na doveru v seba samu. Najdi si aspon jeden pozitivny dovod preco zit. Co tak si teraz vecer presne naplanovat co zajtra zjes a kolko budes cvicit, ked to dokazes, co i len jeden den budes na seba nesmierne hrda...

Nie nepisala som to nikde a ano ide o ppp... Mozem to napisat tak v kratkosti, pretoze inak sa to ani neda pretoze toto neni tema na 2 riadky...
Takze rok a pol som trpela bulimiou. Ani si nepamatam ako ma to vobec napadlo, ist sa vyvracat ale stalo sa a cim dlhsie sa to dialo tym viac som do toho zapadala a tym menej som citila nejaku nadej na uzdravenie. Denne som vracala niekedy aj 3x. Hrdlo mam totalne znicene, sebavedomie uslapane, nenavist voci sebe samej sa stupnuje do dnes...Chcela som sa z toho dostat sama, ale nedalo sa...Dnes ked sa najem musim vracat. Musim pretoze telo nedokaze prijat vacsie /normalne/ mnozstvo potravy a pre mna je neznesitelne to tam nehat... Je to ako droga a fetak tiez nemusi chcet, a aj tak si tu drogu da. Neskor som zistila ze bud nieco zjem a vyvraciam alebo nezjem a budem konecne daleko prec od bulimie... A tak som uplne prestala jest. Dnes zjem do 50kcal a cvicim do totalnej unavy. A potom BUM zase pride zachvat kedy sa najem a idem vracat... ale uz je to menej ako v tom najhorsom bulimickom obdobi. Najhorsie na tom je ze sa z toho nikdy nedostanem, pretoze som uz v tom uzavrena ze niet vychodu a pomoci. Chcela som sa zabit ale bala som sa. Nechcem uz dalej zit v depresii, v stachu co bude dnes, co ak sa najem, co ak budem vracat, co ak? Nechcem zit v tme! Ale som tu...
A ked sa na to pozriem spatne, neslo o postavu a vahu, pretoze som nikdy nebola tucna dokonca som nemala ani minimalnu nadvahu. Vzdy som sportovala ale... ale psychicke problemi, rodinne problemi, nezrovnalosti a dalsie veci ma dostali tam kde som dnes... Na pokraj zivota!

tak to teda hej, pisala si uz niekde zbezne co sa Ti stalo? nech sa nemusis opakovat, si to vyhladam v inej teme...ale predpokladam, ze ide o ppp, ked si dala prispevok do tejto kategorie.

Prechodne 2 roky? To je trosku pridlhe prechodne obdobie :(

nepoznam Tvoj zivotny osud, ale verim, ze tento pocit mas len prechodne....a som ona:)

A zazil si? Ja myslim ze nie...
Pre mna je uz koniec... :( mozno je to len dalsia depka ale... ale ja to tak citim uz dlho. Zda sa ze zijem, ale moje vnutro je uz davno pochovane...

neverim tomu....