Ahojte, chcela som sa spýtať, mali ste niekedy niekto skúsenosť s takýmto typom partnera, myslím s vyhýbavou poruchou osobnosti ? Pred časom som sa zoznámila s jedným chalanom, stretávali sme sa a zdalo sa mi, že si s ním neskutočne rozumiem, dlhé telefonáty, rozhovory, srandy. Prišiel mi akurát zvláštny v tom, že sa veľmi hrbil, nedokázal sa mi pozerať do očí počas rozhovoru a tiež sa dosť podceňoval. Snažila som sa ho povzbudiť, motivovať. Fyzicky sa mi páčil, ale pri rozhovore pôsobil tak placho, miestami nahnevane, podráždene, nezaiteresovane, trochu zvláštne. Veľmi mi lichotila jeho neustála pozornosť, tak som sa až príliš dôverne otvorila aj s ťažkými vecami v mojom živote, rodine a tak, načo mi povedal, že je to na neho moc, aby sme hneď neprenášali takto traumy do vzťahu. Zľakla som sa toho, veľmi sa zahanbila a hodila spiatočku s tým, že jasné chápem, nemusíme tieto témy riešiť a snažila som sa to viac neotvárať. Stále mi písal celé dni, volali sme spolu, ale potom som sa z rohovoru dozvedela, že mal záujem o inú babu v čase, kedy sme začínali byť v kontakte, že ona bola pre neho číslo 1 a ja som sa mu až tak fyzicky nepáčila. Nebola som jeho typ (lebo som podľa neho málo výrazná), ale postupne, hlavne spoločne stráveným časom začal cítiť voči mne aj tú fyzickú príťažlivosť. Ja som sa na to nejako urazila (moje ego to nevedelo hneď spracovať) a povedala som mu na druhý deň, že bude lepšie nechať to tak, keď sa mu páči viac tá iná baba, možno by bolo lepšie keby tomu ešte dali šancu a tak, že ja by som chcela byť pre niekoho tiež voľba č. 1 a verím že taký chalan existuje. On na to, že neľutuje čo mi povedal, že len chcel by úprimný a že sa ešte chce stretnúť a vysvetliť si veci. Na tom stretku mi povedal, že po tom čo som mu napísala už so mnou nechce byť v žiadnom kontakte, žeby nevedel obnoviť vzťah a pod. Mne to prišlo hrozne ľúto, snažila som sa ospravedlniť a povedala som mu, že som to prehnala, že mi bude chýbať, že som sa do neho zaľúbila. On, že tiež sa do mňa zaľúbil, ale že po tomto mojom vyjadrení to už viac necíti a žeby bol so mnou len z ľútosti. Bolo mi hrozne po týchto slovách. Viem, že som to pokazila, ale neviem celkom pochopiť, prečo jeden deň sme volali spolu 3 hodiny a na ďalší deň mi nevedel odpustiť môj kvázi rozchod, ktorý som po dovysvetlení situácie z jeho strany oľutovala a chcela vrátiť späť. Zároveň mi po "rozchode" povedal že teraz mi to už môže povedať, že to je vlastne jedno, čo si o ňom pomyslím, že je na antidepresívach a a lieči sa na úzkostnú vzťahovú väzbu, že berie aj iné lieky proti úzkosti atď. Tiež sa priznal že párkrát sa aj opil a pod a fajčil nejaké také veci (neviem presne čo) ale že pri mne prežil najkrajšie 3 týždne svojho života a vôbec mu tieto veci nechýbali. No ako vravím zároveň vravel, že po tom čo som povedala nemá už záujem, nevedel by v sebe mať viac cit a že maximálne mi môže ponúknuť kamarátstvo, lebo by bol so mnou iba z ľútosti. Akosi sa z toho nedokážem spamätať. Premýšľam, či táto jedna chyba to takto mohla rozbiť. Viem, že som reagovala impulzívne, ale keď vravel že tá baba sa mu páčila viac, dotklo sa ma to a nevedela som to úplne spracovať, lebo tú babu som aj osobne poznala a stretli sme sa. Cítim sa ako hrozný lúzer a trapák a neviem to celé pochopiť.
Partner s vyhýbavou poruchou
Čo už, aj také musia byť :D
tak toto je velmi nepodarena reklama :D
Láska je obojsmerná vec, ktorá musí do seba hlboko plávať a zároveň milovať bezpodmienečne. Moje manželstvo bolo krásne, ale urobila som chybu, ktorá viedla k rozchodu medzi mnou a manželom a ona mi zanechala zlomené srdce, no chcel som ju späť, ale nebolo to pre mňa ľahké Našťastie ma jedna pani nasmerovala k veľmi milému a silnému čarodejníkovi Dr. Ogudu, ktorý mi pomohol obnoviť moje manželstvo, teraz ma môj manžel miluje a váži si ma viac, ďakujem veľmi pekne, naozaj si vážim, že o vás budem ľuďom hovoriť aj naďalej. Môžete ho kontaktovať na jeho adrese:: {DROGUDUTEMPLE @ AOL . COM} Ďakujem neskôr
Carie si sa nejako rozpísala počúvaj :-D Ale super keď sa tu takto ľudia delia o svoje názory. Každopádne, myslím si že si autorka musí v prvom rade uvedomiť čo chce sama a čo dokáže spraviť pre takýto vzťah.
Tam je mozne, ze sa jedna aj o dalsiu psychicku poruchu, nielen vyhybavu poruchu osobnosti. Napr. ludia s autismom/aspergerom za sebou palia mosty a robia to cely zivot. Ked nieco nevyjde uplne podla ich predstav, spalia most a znicia uplne cely vztah, prerusia kontakt a idu dalej, hladat nieco dokonale. Nevedia pracovat na vztahu, ten so sebou vzdy prinasa rozne situacie, nedorozumenia aj konflikty. On ta urazil a ty si nezareagovala podla jeho predstav, hoci si reagovala opravnene, on zas na to zareagoval spalenim akehokolvek kontaktu s tebou, co nie je normalne. Bud rada ze to takto dopadlo a ze je prec z tvojho zivota, tam by ta cakali len problemy a bola by si nestastna. Hladaj si k sebe radsej niekoho vyrovnaneho. Nie je to lahke viem, ale skor ci neskor najdes.
Inak ja ti mozem vysvetlit, o com je tato porucha. Ako si spravne napisala, je to o socialnych kontaktoch, nieco ako extremna forma socialnej fobie. Clovek ma nizke sebavedomie, ma strach davat sa do reci s inymi ludmi, boji sa toho, ze ho nebudu akceptovat, neprijmu ho. Ked si uz na nejakeho cloveka zvykne a vie, ze ho akceptuje tak sa viac uvolni a uzkosti sa zlepsia alebo prejdu. Ale to nema nic spolocne s tym, ako sa on k tebe zachoval, to je len obycajna neucta k tebe a pohrdanie tebou. Ako ked niekoho chcem, nebudem mu hovorit ze sa mi paci niekto iny. On sa moze raz zase ozvat ked zisti, ze tu svoju vyvolenu krasavicu nedokaze ulovit, ani ziadnu lepsiu, moze si na teba spomenut, ze by ta bral ako nieco lepsie ako nic. Ale taky vztah by bol ciste peklo, nie je nic horsie ako byt s chlapom, pre ktoreho si nieco lepsie ako nic. Presne ako si napisala, raz stretnes niekoho, pre koho budes ty c. 1.
Ja mam tiez vyhybavu poruchu osobnosti ale uz mam 46 rokov, takze uz mam dost zivota odziteho. Takto sa ale k ludom nespravam. On nie je zrely na vztah a ublizuje ti. Je normalne ako si zareagovala, to by zranilo kazdu. Bud rada, ze ta nechcel a ani ako kamaratku, s tym by si si teda uzila. Neopovaz sa k nemu vracat ak by sa nahodou zas ozval. S nim by si len trpela. Daval ti vinu, hoci ty si nic zle neurobila. Terapeuta mas divneho, prosim ta zmen ho. Nebudes mat ziadnu sebauctu ak sa mu budes este ospravedlnovat. Lasku hladaj inde, urcite skor ci neskor najdes.
nuz budes to mat s nim tazke to je jasne. takze v prvom rade si sama urci ci to s nim myslis ozaj vazne a ci si schopna a odolna s nim pracovat a existovat. to je presne ako ked niekto zije s cholerikom. da sa to, len treba mat na to patent.
Ahoj Foxi, neviem ci si muz alebo zena ale vdaja za prispevok. Ano nemala som v detstve muzsky vzor a ano velmi by som chcela vztah, dost silno po tom tuzim. No s tymito dvoma sa to pohnojilo, bolo to bolestive, neprijemne. Sebavedomejsie dievcata by do tejto situacie asi nedosli, ale ja som sa dost skopala. Pri tom druom, ked som doma ukazala foto, mi vraveli ze na takeho nemam ani pozriet, ze to je moc vysoka liga pre mna a ja som si sebavedomo asi chcela dokazat ze na takeho muza mam a skopala som sa tiez :D Riesila som to s jednym kamosom co mi nahovaral zeby sme sa k sebe hodili a mohol by tam byt potencial, ale napokon nic z toho. Velmi priamo mi vymenoval dovody preco nie (nastastie nespominal vyzor aspon to). Citim sa trapne, zahannene, blbo a ponaucenie asi ako vravis neulietavat si na tych emociach. Len ja to zial neviem ked sa mi niekto moc paci, pilis sa otvorim, ukazujem zaujem...vobec nie som chladna, to dokazem jedine pri napadnikoch, ktori sa az tak nepacia mne. Ale v pohode idem dalej, beriem to tak ze mozno ja som emocionalne nie tak vyspela, oni tiez a vzajomne robime blbosti a ublizujeme si. Uz nejdem skumat co, ako malo byt, co som mala/nemala robit. Je to uz pase, ale je mudrejsie ako vravis byt zdrzanlivejsi a odpovedat chalanovi len v tej intenzite ako on rozvija zaujem. Este raz diky, snad ma caka uz menej "broken heart" ;)
Preboha, to ktorý terapeut ti povedal, že si to pokašlala? A nie, nie je prirodzené, že ak sa niekomu páčia dve osoby a mne to nie je príjemné, tak budem držať hubu a krok...a ešte budem šťastná za super úprimnosť. Emocionálne vyspelý jedinec to rieši nasledovne - spoznám dve osoby, jedna sa mi páči viac, druhá menej, nechám si teda dostatok času na spoznávanie oboch osôb, aby som zistil, s ktorou chcem byť viac. Ani jednej osobe v tejto fáze nesľubujem vzťah a ani jednej osobe nehovorím o tej druhej, lebo im môžem ublížiť. To nie je klamanie, je to normálny proces spoznávania sa. Až som si istý, ktorá osoba ma viac priťahuje po všetkých stránkach, tú si vyberiem. A až potom si vytvorím vzťah. Lebo čo dosiahneš, keď povieš niekomu, že máš ešte jednu osobu v zálohe, ktorá sa ti páči viac? Ten, komu to povieš prirodzene stratí záujem. A z čoho si akože teraz magor? Z toho "čo by bolo keby" a "pokašlala som to"? A do kedy sa necháš utápať v rozmyšľaní? Rada sa týraš a robíš zo seba obeť? Tak to nerob. Prestaň rozmýšľať nad niekym, kto o teba skutočne ani nestál. A prestaň byť vyhúkaná z každého, čo ti napíše zopár milých slov. Toto rieš na terapii, že prečo, keď ti niekto napíše "sladké reči", tak ty sa ideš pototo z toho. Chýbal ti riadny mužský vzor? Úpenlivo si hľadáš vzťah? Aký vzťah máš sama so sebou? Vážiš si seba samú? Rieš seba a nebudeš taká vyhúkaná z nejakého feťáka a z nejakého týpka, čo si chcel len pokecať...
