Ahojte, chcela som sa spýtať, mali ste niekedy niekto skúsenosť s takýmto typom partnera, myslím s vyhýbavou poruchou osobnosti ? Pred časom som sa zoznámila s jedným chalanom, stretávali sme sa a zdalo sa mi, že si s ním neskutočne rozumiem, dlhé telefonáty, rozhovory, srandy. Prišiel mi akurát zvláštny v tom, že sa veľmi hrbil, nedokázal sa mi pozerať do očí počas rozhovoru a tiež sa dosť podceňoval. Snažila som sa ho povzbudiť, motivovať. Fyzicky sa mi páčil, ale pri rozhovore pôsobil tak placho, miestami nahnevane, podráždene, nezaiteresovane, trochu zvláštne. Veľmi mi lichotila jeho neustála pozornosť, tak som sa až príliš dôverne otvorila aj s ťažkými vecami v mojom živote, rodine a tak, načo mi povedal, že je to na neho moc, aby sme hneď neprenášali takto traumy do vzťahu. Zľakla som sa toho, veľmi sa zahanbila a hodila spiatočku s tým, že jasné chápem, nemusíme tieto témy riešiť a snažila som sa to viac neotvárať. Stále mi písal celé dni, volali sme spolu, ale potom som sa z rohovoru dozvedela, že mal záujem o inú babu v čase, kedy sme začínali byť v kontakte, že ona bola pre neho číslo 1 a ja som sa mu až tak fyzicky nepáčila. Nebola som jeho typ (lebo som podľa neho málo výrazná), ale postupne, hlavne spoločne stráveným časom začal cítiť voči mne aj tú fyzickú príťažlivosť. Ja som sa na to nejako urazila (moje ego to nevedelo hneď spracovať) a povedala som mu na druhý deň, že bude lepšie nechať to tak, keď sa mu páči viac tá iná baba, možno by bolo lepšie keby tomu ešte dali šancu a tak, že ja by som chcela byť pre niekoho tiež voľba č. 1 a verím že taký chalan existuje. On na to, že neľutuje čo mi povedal, že len chcel by úprimný a že sa ešte chce stretnúť a vysvetliť si veci. Na tom stretku mi povedal, že po tom čo som mu napísala už so mnou nechce byť v žiadnom kontakte, žeby nevedel obnoviť vzťah a pod. Mne to prišlo hrozne ľúto, snažila som sa ospravedlniť a povedala som mu, že som to prehnala, že mi bude chýbať, že som sa do neho zaľúbila. On, že tiež sa do mňa zaľúbil, ale že po tomto mojom vyjadrení to už viac necíti a žeby bol so mnou len z ľútosti. Bolo mi hrozne po týchto slovách. Viem, že som to pokazila, ale neviem celkom pochopiť, prečo jeden deň sme volali spolu 3 hodiny a na ďalší deň mi nevedel odpustiť môj kvázi rozchod, ktorý som po dovysvetlení situácie z jeho strany oľutovala a chcela vrátiť späť. Zároveň mi po "rozchode" povedal že teraz mi to už môže povedať, že to je vlastne jedno, čo si o ňom pomyslím, že je na antidepresívach a a lieči sa na úzkostnú vzťahovú väzbu, že berie aj iné lieky proti úzkosti atď. Tiež sa priznal že párkrát sa aj opil a pod a fajčil nejaké také veci (neviem presne čo) ale že pri mne prežil najkrajšie 3 týždne svojho života a vôbec mu tieto veci nechýbali. No ako vravím zároveň vravel, že po tom čo som povedala nemá už záujem, nevedel by v sebe mať viac cit a že maximálne mi môže ponúknuť kamarátstvo, lebo by bol so mnou iba z ľútosti. Akosi sa z toho nedokážem spamätať. Premýšľam, či táto jedna chyba to takto mohla rozbiť. Viem, že som reagovala impulzívne, ale keď vravel že tá baba sa mu páčila viac, dotklo sa ma to a nevedela som to úplne spracovať, lebo tú babu som aj osobne poznala a stretli sme sa. Cítim sa ako hrozný lúzer a trapák a neviem to celé pochopiť.
Partner s vyhýbavou poruchou
nuz budes to mat s nim tazke to je jasne. takze v prvom rade si sama urci ci to s nim myslis ozaj vazne a ci si schopna a odolna s nim pracovat a existovat. to je presne ako ked niekto zije s cholerikom. da sa to, len treba mat na to patent.
Ahoj Foxi, neviem ci si muz alebo zena ale vdaja za prispevok. Ano nemala som v detstve muzsky vzor a ano velmi by som chcela vztah, dost silno po tom tuzim. No s tymito dvoma sa to pohnojilo, bolo to bolestive, neprijemne. Sebavedomejsie dievcata by do tejto situacie asi nedosli, ale ja som sa dost skopala. Pri tom druom, ked som doma ukazala foto, mi vraveli ze na takeho nemam ani pozriet, ze to je moc vysoka liga pre mna a ja som si sebavedomo asi chcela dokazat ze na takeho muza mam a skopala som sa tiez :D Riesila som to s jednym kamosom co mi nahovaral zeby sme sa k sebe hodili a mohol by tam byt potencial, ale napokon nic z toho. Velmi priamo mi vymenoval dovody preco nie (nastastie nespominal vyzor aspon to). Citim sa trapne, zahannene, blbo a ponaucenie asi ako vravis neulietavat si na tych emociach. Len ja to zial neviem ked sa mi niekto moc paci, pilis sa otvorim, ukazujem zaujem...vobec nie som chladna, to dokazem jedine pri napadnikoch, ktori sa az tak nepacia mne. Ale v pohode idem dalej, beriem to tak ze mozno ja som emocionalne nie tak vyspela, oni tiez a vzajomne robime blbosti a ublizujeme si. Uz nejdem skumat co, ako malo byt, co som mala/nemala robit. Je to uz pase, ale je mudrejsie ako vravis byt zdrzanlivejsi a odpovedat chalanovi len v tej intenzite ako on rozvija zaujem. Este raz diky, snad ma caka uz menej "broken heart" ;)
Preboha, to ktorý terapeut ti povedal, že si to pokašlala? A nie, nie je prirodzené, že ak sa niekomu páčia dve osoby a mne to nie je príjemné, tak budem držať hubu a krok...a ešte budem šťastná za super úprimnosť. Emocionálne vyspelý jedinec to rieši nasledovne - spoznám dve osoby, jedna sa mi páči viac, druhá menej, nechám si teda dostatok času na spoznávanie oboch osôb, aby som zistil, s ktorou chcem byť viac. Ani jednej osobe v tejto fáze nesľubujem vzťah a ani jednej osobe nehovorím o tej druhej, lebo im môžem ublížiť. To nie je klamanie, je to normálny proces spoznávania sa. Až som si istý, ktorá osoba ma viac priťahuje po všetkých stránkach, tú si vyberiem. A až potom si vytvorím vzťah. Lebo čo dosiahneš, keď povieš niekomu, že máš ešte jednu osobu v zálohe, ktorá sa ti páči viac? Ten, komu to povieš prirodzene stratí záujem. A z čoho si akože teraz magor? Z toho "čo by bolo keby" a "pokašlala som to"? A do kedy sa necháš utápať v rozmyšľaní? Rada sa týraš a robíš zo seba obeť? Tak to nerob. Prestaň rozmýšľať nad niekym, kto o teba skutočne ani nestál. A prestaň byť vyhúkaná z každého, čo ti napíše zopár milých slov. Toto rieš na terapii, že prečo, keď ti niekto napíše "sladké reči", tak ty sa ideš pototo z toho. Chýbal ti riadny mužský vzor? Úpenlivo si hľadáš vzťah? Aký vzťah máš sama so sebou? Vážiš si seba samú? Rieš seba a nebudeš taká vyhúkaná z nejakého feťáka a z nejakého týpka, čo si chcel len pokecať...
Ahoj Foxi vdaka za nazor, ja som to riesila aj v ramci terapie a tam mi zase terapeut vravel ze som reagovala prudko, ze nikto nechce byt vypocuvany..a ze je normalne ze sa mu viac ina pacila na zaciatku..ze som to pokazila..mala som uz v sebe teda riadny zmatok...ale uz nie sme v kontakte aj ked som mu este na Vianoce poslala prianie...takze uz je to za mnou..pre zmenu som dostala dalsie kopacky...tiez velmi cudny pripad a som z toho celkovo uz domotana..vypisoval mi iny typek take sladke reci a ked som sa s nim chcela stretnut sukromne/mimo partie..povedal ze vztah nie, ze sa chcel len ludsky stretnut pokecat...no uz som riadny magor z muzov a priznam sa ze nerozumiem tym signalom...
V prvom rade myslím, že ste nemali žiaden vzťah. Takže ani rozchod nenastal. V antidepresívach nevidím žiaden problém, dnes ich berie obrovské množstvo ľudí, kopec ľudí z tvojho okolia, ani o tom nevieš. Obrovský problém je, že pri užívaní pije a húli. To, že si zareagovala na jeho "páči sa mi iná" tak ako si zareagovala, bolo to najlepšie, čo si mohla urobiť. Ukázala si, že si vážiš seba samú a nebudeš s niekym, kto ťa má za "druhú". A potom si to zabila celé ospravedlňovaním....veľmi zlá vôlba. Kým v jednom prípade si ukázala, že so sebou nenecháš jednať ako s handrou, v druhom si sa ponížila. Neviem koľko rokov máte, ale príde mi to ako story 17 ročných, čo obaja nevedia čo so sebou. Vyvinul na teba nátlak, zmanipuloval ťa a zrazu si už vieš predstaviť byť druhá? Len preto, že on zrazu zistil, že mu bolo s tebou fajn a že sa mu UŽ fyzicky páčiš? Smiešne. Do kedy sa teraz budeš ponižovať a žobrať o niečo, čo ti nebolo dané hneď? Do kedy budeš uvažovať nad niekym, kto vlastne nevie čo chce, chlasce a užíva omamné látky? Tá prvá ho odkopla/nechcela, zrazu si mu bola dobrá aj ty. Aj ľudia s poruchami dokážu mať pekné vzťahy. Ale nie niekto, kto manipuluje druhým človekom, niekto, koho nezaujímajú tvoje problémy a na plnú hubu povie, že sa mu nepáčiš...
Ahojte, ďakujem vám veľmi pekne za názory aj za prečítanie príspevku. @pupavka, mozebyt aj ostatní...nad tým som sa presne zamýšľala či by som to vedela zvládnuť, ale je to ťažké dopredu predvídať. Keby sme sa možno spoznávali pol roka bolo by nám spolu dobre a potom by mi povedal o týchto veciach, už by som vedela, že veď vieme spolu fajn fungovať a možno by som sa tak nebála. Len keď sa to človek dozvie po 3 týždňoch bez toho žeby zažil toho druhého v rôznych situáciach je to veľmi ťažké predvídať. Aj to je ťažké zaručiť žeby sme sa v budúcnosti "nerozišli" aj keď teraz by som do toho vstúpila aj s akceptáciou toho všetkého lebo človek nikdy nevie a hoci nechce naschvál spôsobiť do budúcnosti podraz druhému ono veci sa vždy krystalizujú až v čase, teraz by som nevedela odhadnúť či by sme ostali spolu natrvalo. Je mi z toho tak smutno ale on už asi nechce. Ja si myslím že mu bráni aj také mužské urazené ego, že druhú šancu už nedá alebo sa príliš hanbí za to, že sa zdôveril. Neviem nakoľko je tá vyhýbavá porucha vážna, do akej miery sa dá uzdraviť. Viem, že je tam problém so socializáciou ale on sa dosť snažil, dokonca navrhoval aby sme šli tam hentam chcel to asi prekonať všemožne. Len ma mrzí že mi povedal žeby bol so mnou už len z ľútosti teraz a potom vzápätí mi navrhoval kamarátsvo. Tiež mám z toho zmätok ale vďaka za vypočutie.
Dobre ti tu píšu rozmyslieť si, či si dosť odolná, aby si zvládla tento vztah. Myslím si, že takéto typy mužov potrebujú mať pri sebe menej emočné ženy. A ty viac stabilnejšieho muža. Môj názor.
hmmm.. aj ked to teraz boli, moze to byt aj prilezitost na rast a lepsie pochopenie seba. daj si cas na uzdravenie a niekedy je lepsie ze sa veci udiali takto.
tak on sám má problém so sebou, preto on tie tvoje problémy,čo si sa zverila, nestrávil,
ak pracuje a zvláda to, tak už ďalšie záťaže nie..
k tomu lieky, nie je to ľahké, či ty by si toto zvládala, aj za neho riešiť všetko v prípadnom vzťahu,
treba dať tomu čas asi, kus počkať, a ozvať sa, lebo jeho reakcia aj z liekov a úzkosti pochádzala, neprimeraná dosť
ale vysvetlil dôvod, dnes ale nie je nič zvláštne, keď dievča zabojuje o vzťah,o neho
len ty si rozmyslieť, či to utiahneš, jeho nálady, ktoré ani nepoznáš, lebo potom už cúvnuť, je pre takých ľudí riadny podraz,
čas daj tomu, aj dobre,že tak sa stalo,aspoň vieš, že lieky, úzkosti, pomaličky, v pohode sa mu ozvi, keď sa citiš, jemu tiež víria určite myšlienky v hlave
