Partner s vyhýbavou poruchou

Ahojte, chcela som sa spýtať, mali ste niekedy niekto skúsenosť s takýmto typom partnera, myslím s vyhýbavou poruchou osobnosti ? Pred časom som sa zoznámila s jedným chalanom, stretávali sme sa a zdalo sa mi, že si s ním neskutočne rozumiem, dlhé telefonáty, rozhovory, srandy. Prišiel mi akurát zvláštny v tom, že sa veľmi hrbil, nedokázal sa mi pozerať do očí počas rozhovoru a tiež sa dosť podceňoval. Snažila som sa ho povzbudiť, motivovať. Fyzicky sa mi páčil, ale pri rozhovore pôsobil tak placho, miestami nahnevane, podráždene, nezaiteresovane, trochu zvláštne. Veľmi mi lichotila jeho neustála pozornosť, tak som sa až príliš dôverne otvorila aj s ťažkými vecami v mojom živote, rodine a tak, načo mi povedal, že je to na neho moc, aby sme hneď neprenášali takto traumy do vzťahu. Zľakla som sa toho, veľmi sa zahanbila a hodila spiatočku s tým, že jasné chápem, nemusíme tieto témy riešiť a snažila som sa to viac neotvárať. Stále mi písal celé dni, volali sme spolu, ale potom som sa z rohovoru dozvedela, že mal záujem o inú babu v čase, kedy sme začínali byť v kontakte, že ona bola pre neho číslo 1 a ja som sa mu až tak fyzicky nepáčila. Nebola som jeho typ (lebo som podľa neho málo výrazná), ale postupne, hlavne spoločne stráveným časom začal cítiť voči mne aj tú fyzickú príťažlivosť. Ja som sa na to nejako urazila (moje ego to nevedelo hneď spracovať) a povedala som mu na druhý deň, že bude lepšie nechať to tak, keď sa mu páči viac tá iná baba, možno by bolo lepšie keby tomu ešte dali šancu a tak, že ja by som chcela byť pre niekoho tiež voľba č. 1 a verím že taký chalan existuje. On na to, že neľutuje čo mi povedal, že len chcel by úprimný a že sa ešte chce stretnúť a vysvetliť si veci. Na tom stretku mi povedal, že po tom čo som mu napísala už so mnou nechce byť v žiadnom kontakte, žeby nevedel obnoviť vzťah a pod. Mne to prišlo hrozne ľúto, snažila som sa ospravedlniť a povedala som mu, že som to prehnala, že mi bude chýbať, že som sa do neho zaľúbila. On, že tiež sa do mňa zaľúbil, ale že po tomto mojom vyjadrení to už viac necíti a žeby bol so mnou len z ľútosti. Bolo mi hrozne po týchto slovách. Viem, že som to pokazila, ale neviem celkom pochopiť, prečo jeden deň sme volali spolu 3 hodiny a na ďalší deň mi nevedel odpustiť môj kvázi rozchod, ktorý som po dovysvetlení situácie z jeho strany oľutovala a chcela vrátiť späť. Zároveň mi po "rozchode" povedal že teraz mi to už môže povedať, že to je vlastne jedno, čo si o ňom pomyslím, že je na antidepresívach a a lieči sa na úzkostnú vzťahovú väzbu, že berie aj iné lieky proti úzkosti atď. Tiež sa priznal že párkrát sa aj opil a pod a fajčil nejaké také veci (neviem presne čo) ale že pri mne prežil najkrajšie 3 týždne svojho života a vôbec mu tieto veci nechýbali. No ako vravím zároveň vravel, že po tom čo som povedala nemá už záujem, nevedel by v sebe mať viac cit a že maximálne mi môže ponúknuť kamarátstvo, lebo by bol so mnou iba z ľútosti. Akosi sa z toho nedokážem spamätať. Premýšľam, či táto jedna chyba to takto mohla rozbiť. Viem, že som reagovala impulzívne, ale keď vravel že tá baba sa mu páčila viac, dotklo sa ma to a nevedela som to úplne spracovať, lebo tú babu som aj osobne poznala a stretli sme sa. Cítim sa ako hrozný lúzer a trapák a neviem to celé pochopiť.