POMOC! Trauma z destva, osamelosť

Dobrý deň.
Potreboval by som vážne poradiť. Neviem na koho sa obrátiť.
Nejde o mňa ale moju priateľku s ktorou som 3 roky. Vedel som, že mala problemove detsvo, otec ich opustil ked si našiel milenku. Viem, že sa snažili mať striedavu starostlivost a aj ked priatelka mala rada otca, huckali ju proti nemu z maminej strany, az sa tie vztahy s otcom pretrhli.
Asi pred týždňom sa mi psychicky zrútila ked som nebol doma, že nemá v meste kde žijeme žiadnu kamaratku, že je osamela a nema nikoho. Každa kamoška s ňou pomaly stratila kontakt. Ked sa jej raz za čas ozvu tak nasledne jej prestanu odpisovať po par spravach odpisovať.
Cele to zhodnotila, že ju vždy v živote každý opustil. S mamou nema tiez dobre vztahy. Musela si prechadzat rozchodom prakticky sama, pretoze mama sa venovala bratovi, ktory vystrájal. Ked raz na nej mama videla, že ma uzkost a pod tak jej vravela nech sa preberie lebo ju da na psychiatriu. Odvtedy ma blok podla mna vraviet o svojich pocitoch. Nikdy ju vraj doma nenaučili rozpravať o tom ako sa cíti. Že to má všetko v sebe radšej pochovane, ako keby mame povedala, čim si prechádzala v destve. Citujem "mám z toho strach".
Ja sa obávam, aby to zo stavov úzkosti časom neprešlo do depresii. Navrhol som jej psychologa ale sama si nevie predstaviť, že by mu o takomto niečom rozprávala. Keď jej navrhnem, že pôjdeme spolu aj tak nemám pocit, že to chce riešiť. Prosím Vás čo robiť v takomto prípade?
Ďakujem.