Ahojte.
Prosím vás o radu/názor/postreh, čokoľvek.
Som mladá baba s miernym telesným handicepom .Odmalička som sa za to hanbila a akéhokoľvek vzťahy, najmä ak išlo o zdravých ľudí, som vôbec neriešila. No čím som staršia, tým osamelejsie sa cítim a začínam prehodnocovať svoje myšlienky. Myslíte si, že môžem uvažovať aj o vzťahu, kamarátstve so zdravými ľuďmi alebo je lepšie hľadať mne podobných ľudí? Ďakujem za rady.
Dilema
ahoj, mierne telesné postihnutie problémom nie je, skôr ten psychický, ktorý z neho máš. Nikto sa extra nezaujíma o telesné postihnutie iného človeka, nanajvýš trochu zo zvedavosti, ale skôr ho zaujímajú jeho názory na život, a na kopec vecí okolo seba. Takže Tvoja dilema je vlastne o Tvojom nedostatočnom sebavedomí a tým spojeným postihom, ktorý je však vyslovene psychický.
Niektorí ľudia ako magnet priťahujú iných ľudí, lebo napriek všetkým strastiam života si vedia udržať radostnú náladu a radosť zo života. Takže medzi zdravými budeš obľúbená nie ako pesimistická a smutná, ale skôr pri radostnom naladení.
Mozes skusit s hocikym, ved su aj normalni ludia bez zdravotnych postihnuti ktorym toto nevadi. Nikde to neni predsa zakazane, je to na kazdom jednom cloveku.