Ahoj, ocitol som sa v takej situácii že som dosť osamelý, študoval som VŠ v zahraničí, a keď som sa po takej dobe vrátil domov, na dedinu , vlastne som zistil ze tu skoro nikto nie je a nikoho tu moc nepoznám - v priblizne rovnakom veku, rodinu mám len rodičou a v práci v blizkom meste ktorá ma velmi nebaví, pracujem vacsinou sám, akurát klienti sa striedaju. Mám pred 30 rokmi a je to dosť ťazké niekoho stretnut, realne spoznat a zapadnut. Apropo sportom sa venujem ale vacsina su solo v prirode. Dalej zo SŠ v regione ostal asi 1 clovek. Máte niekto podobné skúsenosti ? ČO by ste mi poradili ?
Vďaka za kazdý postreh, príspevok. :P
Osamelosť
Natt5484
pupavka18
Tak už viac x som tu písala, že zoznamka partneri.sk je seriózna a veľa mladých 20-40 tam je, priateľstvo, vážny vzťah, pozri okresy okolo tvojho bydliska, aj ďalej
Tiež v zime s kamošom na pár dní na lyže viac x...kuk na osamotené lyžiarky, čo by si odhadol, že by si si rozumel, úprimný úsmev,
Alebo na svahu ,,náhodou" pri nej zabrzdi a zase úsmev, a tak nejak... V bare apré ski, v bare večer.. v aquaparku
Libertz
Cobet: odkial si? Ja to mam svojim sposobom podobne a tiez mam pocit jako keby v zacarovanom kruhu.
ovomaltine
Vela ludi s tym ma problem..Zmenit pracu, zacat chodit do fitka, do prirody, chodit so psom von, alebo si najst nejaku turisticku skupinu, prihlasit sa na kurzy tancov..Cestovat..
Z jazykovky ani ja nikoho nepoznam, nebol tam moc dobry kolektiv..
ahjajjaj
ahojte, ja by som Vám poradila dobrovoľnícku činnosť. Bývajú väčšinou cez víkendy a chodievajú tam mladí ľudia. Také upratovanie v parkoch, alebo výsadba stromov, alebo práca s postihnutými ľuďmi, či pripravovanie priestoru pre nich.
Cobet
Neviem čo by som ti poradila. Akurát sa viem podeliť vlastnou skúsenosťou.
Neštudovala som v zahraničí, ale po skončení VŠ som tiež ostala sama, v malom meste. Bola som aj nezamestnaná, teraz už aspoň stretávam zopár ľudí v práci. Ideálne by bolo spoznať sa s niekým prostredníctvom známych (rodina ma však nemá s kým zoznámiť, kamarátky nemám) a zoznamky boli pre mňa zlá skúsenosť, strata času a energie. Skúšala som ich opakovane a neviem si predstaviť si opäť nejakú založiť. Je to ako točenie sa v začarovanom kruhu...
Každý deň nad tým premýšľam, ale naozaj neviem čo s tým robiť, kde sa zoznámiť, ako nebyť sama. Bežne na ulici sa nikto neozve, autobusmi a vlakmi chodia hlavne žiaci, študenti a skôr starší ľudia. Po podnikoch nechodím. Skúšala som aj jazykový kurz, hlavne kvôli učeniu sa, ale bola som sklamaná, že som sa ani tam nemala možnosť zoznámiť. Boli sme v skupine len dve ženy.
Myslím, že mi pomôže len zázrak alebo nejaký osud. Mám pocit, že som urobila už veľmi veľa preto, aby som nebola sama. Idem však akoby hlavou proti múru... Ja neviem, asi keď nastane ten správny čas, tak sa zoznámim aj na tom najnepravdepodobnejšom mieste.
Aj keď sa snažím myslieť pozitívne, veľmi ťažko znášam, že v mojom okolí už moji rovesníci aj mladší ľudia odo mňa majú rodiny, partnerské vzťahy. Snažím sa neustále na sebe pracovať, ale toto je moja Achillova päta.
