Dobrý deň,
Asi by som potrebovala nejaký nestranný názor na danú vec. Svokry sú všelijaké. Ja mám svokru dobrú, ma ma rada aj ja ju ( to je možno silne slovo, skor by som povedala že akceptujem ju ako priateľovi maminu a ona mňa ako priateľku jej jediného syna), nechcem jej nijako ublížiť, len… Začala mi akosi vadiť. Všimla som si to od kedy som tehotná. Svokra sa ma stále vypytuje ako sa citim, že sa už teším ma vnucatko ( niekedy mam pocit že sa teší ako na vlastne dieťa) že mi pomôže ked sa mala narodí čoho sa už teraz bojím ( tým nechcem povedat že si to nevážim samozrejme ) ja budem chcieť pri mne moju mamu viac ako svokru, keď ju s priateľom zoberieme na obed raz za čas, stále robi to čo ja, keď mi je teplo je aj jej teplo a chce byt ako ja na terase, keď je mi zima aj jej je zima chce byt dnu. Keď ideme na dovolenku s priateľom ( aktuálne teraz), pozerá si na internete do akého hotela ideme, ako ďaleko je to do najbližšieho mesta, dokonca čo podávajú na obedy a večere, proste všetko to, čo by sme si mali my pozrieť. Keby sme leteli o 3 rano, nastaví si budík aby sledovala radar kedy sme pristáli, 2 hodiny pozerá nás let až kým neprestaneme. Stále by nám varila nieco, kupovala nieco, mne na narodeniny dáva až prilis veľa darov až je mi to nepríjemne, dokonca aj peniaze nám furt strka. Priateľ vraví, že u nich v rodine je to normálne, u nás v rodine nie. No ale to už som si s ňou vyjasnila to už hádam pochopila že je mi nepríjemne ked mi dáva priveľa darov. Mne teraz skor vadí to, že je až prilis taká že sa zaujíma o nás život akoby ho chcela sama žiť. Áno, priateľ je jej jediný syn, ved aj spolu volajú každý deň. No a žije sama ja sa snažím to akceptovať že každý deň spolu volajú, aj ked je to divne podľa mňa. V tom vlastne aj vidím ten problém, že žije sama, nemá manžela, priateľa, dokonca nemá ani kamarátky. A prácu. O chvíľu ide na dôchodok… Tak preto lipne na svojom synovi a teraz už aj na mne mám taký pocit. Už som aj navrhla priateľovi že ju dajme na zoznámku. Ja neviem či mám oprávnene pocity z toho alebo len preháňam ale proste vadí mi ked sa furt niekto po mne opici a furt na mne lipne. Priateľovi radšej nic nevravim, on vie že jeho mama to preháňa niekedy len nepovedala som mu vyslovene že jeho mama mi lezie na nervy… Nechcem aby sa on nahneval alebo svokra. Len neviem ako to bude ked sa mala narodí… Máte niektorá podobne skúsenosti?
Svokra žije našim zivotom, svoj nemá
Jasne že sa da z nej urobiť kamarátka. Ona sa tak po mne opici niekedy žeby to chcela. Žiť nás život deň čo deň s nami. Ale to práveže ja nechcem. S priateľom bývame v meste kde žije aj jeho matka.Moji rodičia a kamošky sú vzdialene 50 km dalej takže sa navštevujeme sporadicky. Kamošky mi veľmi chýbajú ale jeho maminu neberiem ako kamosku a ani nechcem. Je to pre mňa priateľovi mama a vždy bude. Ale budeme sa sťahovať bližšie k mojek rodine a dalej odtiaľto tak sa teším.
Jasne že sa da z nej urobiť kamarátka. Ona sa tak po mne opici niekedy žeby to chcela. Žiť nás život deň čo deň s nami. Ale to práveže ja nechcem. S priateľom bývame v meste kde žije aj jeho matka.Moji rodičia a kamošky sú vzdialene 50 km dalej takže sa navštevujeme sporadicky. Kamošky mi veľmi chýbajú ale jeho maminu neberiem ako kamosku a ani nechcem. Je to pre mňa priateľovi mama a vždy bude. Ale budeme sa sťahovať bližšie k mojek rodine a dalej odtiaľto tak sa teším.
Ved si rob po svojom vsetko. Lepsie, ked je dobra ako zla. Neda sa z nej urobit nieco ako kamaratka?
No ja som pred otehotnením vedela že jeho mama je sama a že priateľ jej volá každý deň ale ved rešpektujem to. Ja mám mamu aj otca, majú plno koníčkov nevedia čo skôr. Voláme si raz za tri dni. Ako je čas. Jeho mama je iná ma koníček syna.Až mi to je niekedy smiešne ? Ale tak ako hovorím rešpektujem že jej volá každý deň. Sa tak nejakým spôsobom asi hlásia že su v poriadku tak to chápem. Nie je to žiadny extrém žeby to bolo tri krat do dňa to zase nie našťastie.
Ale ako priateľ si drží zdravý odstup a ak náhodou mu chce mama do niečoho kecat, hneď ju zarazí. Takže verím že keby nastal nejaký väčší problém že by sa moc starala o nás život, nebodaj by sa mne miešala do života, že jej povie nieco. Ak nie, tak to vyskúšam ja že potrebujem súkromie. Neviem. Ja furt hovorím priateľovi že jej treba vymyslieť nejakého koníčka, dať ju na zoznámku alebo kúpiť psíka. Nechcem ju mať za chrbtom keď sa mala narodí. Ale ved to sú len moje varovne signály zatiaľ len že nieco také by sa v budúcnosti mohlo stať.
Samozrejme viem že to raz možno ocením. V žiadnom prípade sa nechcem hádať alebo robit zlu krv. Ved svokra konec koncov nerobí nic zle. Len proste mi vadí že svokra žije nás život a istým spôsobom mi jej je ľúto prečo nevie žiť ten svoj. Bojím že sa to v budúcnosti zvrhne nejako a viem že si na to musím dať pozor aby nám príliš nevliezol do súkromia.
Teraz ide prerábať celú izbu aby malo bábätko peknú izbu keď prídeme. No hádam si nemyslí že jej budem dávať moje bábätko hneď od mala na prespanie. Neviem či blaznim ja alebo je to normálne aby si prerabala ona izbu… Ja viem že to v budúcnosti ocením keď pôjde mala na prázdniny k babke jednej k babke druhej a podobne no mám niekedy pocit že sa chystá na bábätko viac ako ja.
Matky jedináčikov sú jednoducho také. A keď ešte nemajú partnera a iné sociálne kontakty tak bude na vás nalepená. Ibaže by si našla aspoň koníčky. To si si hádam už všimla ešte pred otehotnením. Možno si na to zvykneš, keď doteraz si s tým fungovala, alebo sa tak krotila svokra? Možno ti to fakt pride vhod po narodení dietaťa. Opíšem ti ale isté úskalia, ak sa ti to bude chcieť čítať.
Nečakaj ale že sa partner jedináčik postaví na tvoju stranu, čo sa týka svojej matky. To hovorím ako dcéra jedináčika, časom sa to zlepšilo, ale babka mala aspoň manžela, neskôr aj koníčky, má sestry čiže sa to nejako dalo. A moja mama vie byť submisívna, neviem či ty si taká aspoň z časti.
Samozrejme jeden vzťah som mala aj s jedináčikom sama a tam to zas viazlo na jeho mame, ale verím,že až taký extrém nemáš, xy volaní za deň s mamou atď ( prípad mama bez manžela, súrodencov, koníčkov , kamarátok) Napokon som bola zlá ja, lebo vraj nemám rada jeho mamu. Skôr mi vadilo,že sa do všetkého starala a nereagovala na to,že sme jej chceli urobiť samostatný program a to nevedel akceptovať čiže veľký pozor na to- musíš sa ju naučiť akceptovať inak to nepôjde.
Poznám aj kamarátsky jedináčikov a majú špecifický problém so vzťahmi. Zase chápem,že jedináčik je aj lákadlo, zvyčajne veľmi vychovaný, slušný, šikovný. Niežeby človek so súrodencami nebol, len tým,že hlavne v začiatkoch ti vie dávať veľa pozornosti tak to viac vidno.
Nemam take skusenosti, ale mozno to este velmi ocenis, ked budes mat babo a budes velmi unavena, alebo si budes chciet zacvicit, ze sa bude mat kto postarat. To ze si kazdy den volaju je pekne, mama to potrebuje, syn to akceptuje. Myslim, ze to bude dobre. Potom uz budes mat ine starosti, nebudes ju tak riesit.
