Dobry den, som dospela zena po 30 tke, ktora obcas navstevuje rodicov a im telefonuje.
Nerobim to castejsie - ked som vyrastala som sa dobre ucila, ale nesla som na taku VŠ aku mama chcela, ale na inu, nefajcila som a alkohol som si dala minimalne alebo vobec, na VŠ jasne, ze ano, ale vzdy menej nez ini - poctivo som makala v skole s na brigadach. Moja mama ma ale vzdy kritizovala a s otcom boli velmi prisni.
Posledna na strednej som mala mobil - za vlastne naskrabane peniaze a vlastny kredit, nechceli mi ho dovolit a ked som si ho kupila, vkuse chceli zrazu, nech ma cez to kontroluju ( ale nakredit neprispeli ), otec nechcel, ze by sme mali doma internet lebo on ho mal v praci a tym to hasne - my sme ho mali posledni. Ku brativi bol pes a brat rodicov nenavidi, nechce s nimi ziaden kontakt dlhe roky.
Ja mam s nimi trochu lepsi vztah, ale tiez mam trpke spomienky. Moja mama je akoby starsia o dve generacie, nie jednu, vzdy sa s otcom hadali, vyrastala som vo velkom strese. Bola som slusna a dobra, no nemohla som v klude ani pozerat film dakedy, u nas nebol pocit kludu a pokoja :/
Som dost citliva na to a nemam chut na navsteve moju mamy silno objimat a davat jej pusu- mala sa ku mne spravat milsie, ked som vyrastala, nie teraz na stare kolena sa snazi byt kamoska… chcem sa s nou zvitat v klude, ale s odstupom… ak ju neobjimem si to vynucuje a tvari sa ako zranene steniatko (a ja som sa tak citila doma ked furt daco nedobre bolo)… uz som jej vysvetlila, ze mi vadi, aki boli ( otec bol nervak a stresor - aj mama z neho mala stres!) … ako jej ale povedat, nech ma neohovara pred rodinou a priatelmi, ze nechodim castejsie a nech ma nenuti do stiskania a davat jej pusu na navsteve, ked sa na to necitim? Pekne som ju ziadala a este ma ohovorila :( dakujem za rady
