Mama si vynucuje pozornost a pusu

Ľudí často nezmeníme pokiaľ to nechcú sami. Ty si urobila,čo si mohla. Ostáva ti už len nereagovať na jej podrypy, ignorovať a uvidíš. Určite sa nesiľ do ničoho, čo tak necítiš. Niekedy v inej osobe môžeš nájsť to,čo ti chýbalo doma na emočnej úrovni- kamarát, priateľ,známy, učiteľ atď. A keď je mama staršia tak aj prijatie toho ako sa správa,nikdy nevieš kedy sa niečo prihodí, i keď dnes aj mladší majú zdravotné problémy.

Ja mám za sebou tiež ako učiteľka skúsenosti s deťmi a to mnohými a dosť cítiť vplyv rodičov, učiteľ naučí, môže inšpirovať, mať rád žiakov, ale má ich len v čase vyučovania a nežije s nimi- to je rozdiel.

Tak to bola akože fakt rada na úrovni :/

ahoj zvedavi som aka ty mama budes, radsej nemaj decko

Tak u teba akoby sa staré rany otvárali stále, pri stretku s nimi

Ale stretávať sa chceš, tak asi dôrazne jej to povedz, aj tlf pred stretkom príp.nech to rešpektuje, dodržuje, máš proste odstup

Môžeš toto riešiť aj so psychológom, terapeutom, lebo asi viac v tebe je nevypovedané, čo treba spracovať

Možno rozhovor medzi vami, vyrozprávaj jej všetko, čo ťa trápilo, trápi, aby to z teba odišlo, odznelo

No môžeš to riešiť aj smiechom s kamoškami, pravidelný beh, fitko s kamkami a zase smiech potom

(lebo vieš, keď je ešte mama..je fajn, potom je už život navždy úplne iný)

A ked som v 17 bol dlhsie v kupelni lebo to bolo jedine miesto, kde po sebe s otcom nevrieskaju a horko-tazko dajako som si chcela ohlit nohy (mama mi to naschval nikdy neukazala, ze ona si ich holila az po 30tke--- ehm, super mami, ale ja tak vyzerat nechcem, ja chcem okrem dobrych znamok aj upraveny vzhlad) ....
tak ma otec chytil pod krk dost silno a navrieskal na mna. S placom som mu vyvsetlovala, ze umyvanie dlhych vlasov trva viac ako ked on vlasy nema... nebola som tam extremne dlho, ja mam tera kamosku, co si umyva vlasy hodinu a musime ju vzdy cakat robim si z nej srandu lebo to mam rychlejsie ... ale otec? Ten len meral mnozstvo minutej vody a elektriny a ked som mala ya skolsky rok dvojo nohavic a par triciek a chcela peknu suknu tak ho mama presvedcila, ze mam pravo aj na nadco ine nosit...

@Erila: asi tak, dakujem za nazor, ona ma problem akceptovat, ze sme ine

@Ahjajjaj: skus pochopit, prosim, ze ju nemam chut objat, lebo casto po mne kricala a vytvarala nie kludny, ale vystresovany domov…ja naozaj nemam chut ju objat a ked mi pises “je to tvoja vina” tak si skoro ako ona - ani na sekundu neprizna, ze to mohla robit inak, vsetko je moja vina ? Ze s otcom boli nervaci… aj pri somarinkach nie je moja vina.

Otec si ventiloval stres z roboty tak, ze nesiel cvicit alebo sa prejst, ale sa prejedal a krical po nas. Mama tak isto…:/// viem, ze boli prisni, lebo si mysleli, ze je to ok, ale bola som z deti, ktore su dobre a mala najprisnejsich a kus neempaticlych rodicov… videli len vykony a dokonalost. Mama ma pred zrkadlom zdrbala, ze som chuda s ze nemam prsia podla nej a musim si kupit push upku ( mam dvojky, to nie je uplne nic) ale to, ze ona ma 90 kg a vyraznu nadvahu nerisila… proste fakt vela prisnej kritiky.
Nevravim, ze vsetko bolo zle, ale nemam ju chut objat a este robi citove vydieranie, jej vety zacinaju “ chcem aby si …” a doplni hocico - studovala nieco, co som nechcela, vyzerala inak, jedla hovädzie a nie kari lebo mama ma rada hovädzie a nie kari…kari u nas nebolo nikdy, lebo ONa nechce, ale ked ja som jedla vsetko co som mohla len nie hovädzie tak to vedeli aj susedy aj kamaratky lebo kazdemu ma kritizovala... robila to a ono … len nariadenia a prikazy a facka za par minut meskania domov, pricom som sa ospravedlnila, ze som si tych ozaj 5-10 minut nevsimla a msla dobre znamky .

@Erila: asi tak, dakujem za nazor, ona ma problem akceptovat, ze sme ine

@Ahjajjaj: skus pochopit, prosim, ze ju nemam chut objat, lebo casto po mne kricala a vytvarala nie kludny, ale vystresovany domov…ja naozaj nemam chut ju objat a ked mi pises “je to tvoja vina” tak si skoro ako ona - ani na sekundu neprizna, ze to mohla robit inak, vsetko je moja vina ? Ze s otcom boli nervaci… aj pri somarinkach nie je moja vina.

Otec si ventiloval stres z roboty tak, ze nesiel cvicit alebo sa prejst, ale sa prejedal a krical po nas. Mama tak isto…:/// viem, ze boli prisni, lebo si musleli, ze je to ok, ale bola som z deti, ktore sudovre a mala najprisnejsich a kus neempaticlych rodicov… videli len vykony a dokonalost. Mama ma zdrbala, ze som chuda s ze nemam prsia podla nej a musim si kupit push upku ( mam dvojky, to nie je uplne nic) ale to, ze ona ma 90 kg a vyraznu nadvahu nerisila… proste fakt vela prisnej kritiky. Nevravim, ze vsetko bolo zle, ale nemam ju chyt objat a este rovi citove vydieranie, jrj vety zacinaju “ chcem aby si …” a doplni hocico - studovala nieco, co som nechcela, vyzerala inak, jedla hovädzie a nie kari lebo mama ma rada hocädzie a nie kari… robila to a ono … len naroadenia a prikazy a facka za par minut meskania domov, pricom som sa odpravedlnila, ze som si tych ozaj 5-10 minut nevsimla a msla dobre znamky .

Každý rodič sa snaží vychovať svoje deti čo najlepšie, ak sú prísni, je to preto, lebo si myslia, že tak je to správne. Každý rodič robí aj chyby vo výchove. Výchova nie je skúškou s nejakým počítačovým programom, kde sa pokusom a omylom naučíš, čo a ako sa robí, je to hneď naostro, takže všetky chyby učiteľov či rodičov si odnášajú deti. Napriek tomu rodičia svoje deti milujú. Tvoja mama vidí, že už nie si dieťa, ale má Ťa rada, a teraz to už dokáže aj otvorene vyjadriť. Myslím, že objatie a pobozkania na privítanie a pri rozlúčke by nemali byť pre Teba bolestné a keď predsa len sú, je to Tvoja chyba a nie ich, nech boli k Tebe akýkoľvek, pretože Ťa majú radi a zrejme aj mali vždy, len niektorí ľudia majú tendenciu robiť somára z komára. Aj ja som moje dve deti vychovala inak, pretože som sa na staršom už poučila, čo nerobiť. Aj ako učiteľka som zistila, že som robila chyby, pretože teraz vidím aj druhú stranu mince, ktorú som vtedy na základe svojich vtedajších skúseností ešte nevidela.

Neviem, čo iné spraviť. Povedala si, čo ťa trápi a ona zjavne nechce prijať, že máš aj svoj názor na niečo. A hlavne to, že je odlišný ako tej jej.