Tento rok je zvláštny....Aspoň pre mňa....Meteorologicky aj inak...Pripomína mi niektoré roky z detstva, keď sa jar otvárala pomaly a teploty v lete sa iba letmo plížili k tridsiatke...
No ale nie o tom – pri jednej studenej teplotnej vlne ma to stihlo....klíma v práci, slabo oblečená, po kovidoch imunita oslabená...a nachladla som. Bum! A čo čert nechcel – nachladnutie “sadlo“ na močové cesty...Po všetkých babských receptoch a ukrutnej bolesti v „močákoch“ poďme k lekárovi...Nasadené antibiotiká. OK, bežný postup...Ibaže, po začatí ich užívania nastali „tance“ – slabosti, únava ako po kopaní kanálov, závraty, bolesti všetkých kĺbov, svalov, hlavy a iných častí tela....plus stavy začínajúcej tehotnosti, teda nutkanie na vracanie (to posledné už iste nie je môj prípad – jednoducho to by bol zázrak)...Ojojoj, to už teda nebolo s kostolným riadom.
Nuž, a tak som sa zamyslela.....
Čo mi šepká moje telo? Čo mi hovorí intuícia? Anti-biotikum to je vlastne proti – životu..chcem ísť proti životu alebo s ním? Je treba aby mi lieky(chemikálie) tak likvidovali život, že už ma ani nebaví? Skúsme to inak – čo tak „život“ vo mne posilniť? Sú predsa aj iné cesty a spôsoby....Pro-biotiká, vitamíny, cesnak, cibuľa, bylinky, zmena pohľadu na vec, presvedčenie, že moje telo je múdre a samo si pomôže a nepotrebuje, aby mu niekto liekmi ničil aj to, čo ešte funguje....
A napadli mi ďalšie súvislosti...Čo a akým spôsobom v našej spoločnosti preferujeme? Nie je to iba poukazovanie na zlé veci, nedostatky, problémy, ohavnosti všetkého druhu a kritizovanie?
Nebolo by lepšie a prospešnejšie vyzdvihnúť a pochváliť čokoľvek čo stojí za pochvalu? Ako sa hovorí, príklady tiahnu...čo tak posnažiť sa v redakciách denníkov a TV a hovoriť o obyčajných hrdinoch každého dňa - obetavé mamy, oddaní otcovia, hasiči, tvoriví učitelia, lekári a sestry, ktorí pracujú do úmoru, len aby skutočne pomohli chorým a mnohí iní....Našlo by sa ich dosť...Čo keby sme skúsili prepólovať všetko v nás z mínusu na plus...
Prečo sú napríklad naše deti vystresované a znechutené zo štýlu vzdelávania v našich školách? Nie je to práve to poukazovanie na každú drobnú chybičku, ktorú urobia? Prečo väčšina zamestnancov pracuje, pretože musí pracovať, aby splatili hypotéku a mali za čo kúpiť to nevyhnutné pre seba a svoju rodinu?
Každou drobnou pochvalou a vyzdvihnutím kladov rastie v človeku to dobré, božské, jedinečné...áno, pretože každý z nás má talent na niečo iné....a to je treba posúvať vpred.
