Uviazla som v nesprávnej profesii

Ahojte,
Strávila som štúdiom na 6-ročnej vysokej škole 3 roky štúdiom a 1 rok prípravou = 4 roky života. Za tie roky som si uvedomila, že toto povolanie je mojim väzením a že v živote takto pracovať nechcem. Som tu nesmierne nešťastná a mám pocit, že som si nič horšie vybrať nemohla. Myslíte si, že je už neskoro rozhodnúť sa pre zmenu a ísť odznova? Moji spolužiaci sú už bakalári, my bc. stupeň nemáme. Táto škola ma vyčerpáva, vysáva mi energiu zo života, často mám pocit, že nechcem žiť a že by bola lepšia smrť, ako full-time v mojom odbore (zdravotníctvo všeobecne). Zistilla som o sebe veci, ktoré som nevedela a to najmä to, že nevydržím robiť toľko s ľuďmi a že by som radšej zaliezla do nejakej introvertnejšej profesie a veľmi ďaleko z celého zdravotníctva a jeho atmosféry. Cítim sa vo svojom odbore ako v pasci a mám pocit, že za ďalšie 3 roky, čo by som študovala toto tu si môžem urobiť bakalára niekde inde. Ale cítim sa príšerne, že by som v mojom veku (23) začínala odznova s „ničím v kapse“. Myslíte si, že je to dobrý nápad? Ja neviem, čo robiť, ja len viem, že v tej profesii nevydržím snáď ani 2 mesiace a že so zdravotníckym vzdelaním sa asi pôjde mimo zdravotníctvo ťažko. Cítim sa, že som si zničila život.