Ahojte vsetci,
chcela by som poprosit o kontakt na skutocne dobreho psychiatra/psychiatricku. Uz tri roky viem ze mam bipolarnu poruchu typ II, mam vsetky priznaky a mam o tejto chorobe uz aj dost nastudovane.
Uvedomila som si (v r 2020) ze nou trpim uz velmi dlho ale riesit som to zacala az v r 2020 ked bola moja depresivna epizoda uz neznesitelna. Predtym som viac krat vyhladala psychologa (ked som este netusila ze ide o BAP) ale ked sa mi polepislo a prehupla som sa do hypomanie (v tom case pre mna len konecne dobrej nalady) samozrejme som si myslela ze som okej a mala som len horsie obdobie.
V r 2020 som to zacala riesit s psychiatrickou, najskor diagnoza tazka depresia. Dostala som rozne lieky, nezaberali, tri mesiace sme ich menili, od AD po lieky na spanie (cely mesiac som vobec nemohla spat) na uzkost a podobne az som skoncila na dva tyzdne v nemocnici pre silnu alergicku koznu reakciu. Toto som dajako pretrpela a potom mi zasa bolo skvelo tak sme postupne vysadili lieky a ja som si ficala na svojej hypomanickej vlne a svet bol krasny. Potom zasa prisla depresivna epizoda opat rozne lieky, 4 mesiace nezaberali a potom mi zrazu bolo dobre a neskor uplne super a tak som zasa s psychiatrickou zacala lieky vysadzat az som uplne vysadila. Upozornila som ju na to ze si nemyslim, ze ide o depresie, pretoze je mi po nich vacsinou az prilis dobre, svet je uzastny, vsetko sa mi dari, robim milion veci a podobne . . . Povedala mi ze si len mam uzivat ze mi je fajn. Moje okolie mi uz od puberty vela krat opakovalo ze mam spomalit, ze rychlo rozpravam, ze ako to ze to vsetko stiham. Popri praci som vystudovala dve vysoke skoly, chodim tri dni v tyzdni este po praci na brigadu, kazdy vikend som na nejakom kopci alebo v zahranici ci na biku – ked mi je dobre. Minuly rok som sa stahovala z maleho bytu kt som prenajala do vacieho, tento rok ten vacsi menim za este vacsi a budem sa opat stahovat. Vacsina mojho okolia fakt nechape ako to stiham. Preto ked sme v 2020 s lekarmi zacali omielat slovo depresia a ja som si o tom zacala viac studovat prisla som na to ze to je BAP.
Popri tom celom som chodila na psychoterapie, najskor k jednej psychologicke, ktoru som po pol roku viac uz vidiet nechcela lebo som mala pocit ze sa ma stale pyta na to iste a nedokaze si o mne zapamatat zakladne veci. Cakala by som ze si pred sedenim vytiahne moju zlozku a aspon si pripomenie kto som co som a s akym problemom za nou prichadzam. Nasla som si teda inu ku ktorej chodim uz rok a pol a tam je to ovela lepsie, povedala by som ze si rozumieme a ma to asi aj zmysel tam chodit. Chodim k nej tak 2-3 krat do mesiaca.
Po tom co som na zaciatku tohto roka s psychiatrickou vysadila escitalopram mi bolo zasa ako inak na jar a v lete perfektne. Zhorsovat sa to zacalo v septembri ale ja som sa zatala a povedala som si ze to vydrzim a nejako to dam. Zakazala som si upadat a snazila sa zo vsetkych sil nedat na sebe nic znat. Takto som vydrzala oktober a aj november, kedy som oslavovala svoju 30 a rozhodla som sa to urobit vo velkom, s priatelmi, s rodinou a isla som aj na vylet do zahranicia. Tvariac sa ze som okej, vnutri som vsak trpela. Potom sa klasicky pridali uzkosti, obrovska podrazdenost, do postele som si lahala hned po tom ako som si urobila vsetky povinnosti, niekedy uz pred osmou vecer. Niektore dni som sa na veci ktore treba urobit aj uplne vykaslala, najradsej by som toto obdobie prespala. V noci sa uz od septembra opat budim o 2 a potom zasa o 4. Niekedy zaspim, inokedy uz nie. Uvedomujem si ze to nie je tazka depresia, taku som zazila v 2020 ked som sa bola schopna tyzdne nesprchovat a dokazala som dni nejest, nespala som vobec. Ale ani tento stav mi nie je prijemny, kedze trva uz 4 mesiace a hoci viem ze s prichodom jari mi zas bude super musim svoj problem riesit.
Nemam doveru k svojej psychiatricke, pretoze mam pocit ze ma nepocuva. Viem ze je to BAP a nie iba depresie. Viem ze sa potrebujem liecit.
Navyse sedim u nej vzdy nanajvys 10 minut, poviem ako mi je predpise lieky a strojenymi naucenymi vetami ma vyprevadza von. Moja predstava (asi nerealisticka) je ze budem navstevovat pravidelne psychologa aj psychiatra a ti dvaja odbornici sa budu v pravidelnych intervaloch radit. Ved ako moze psychiater za 10 min co tam clovek sedi stanovit diagnozu a predpisovat lieky. Na to predsa potrebuje podrobnejsie info o stave. Alebo potom nejakeho psychiatra kde stravim viac ako 10 minut, ktory ma bude pocuvat a urobi nejake vysetrenia.
Je mi jasne ze su psychiatri pretazeni a davaju terminy az o niekolko mesiacov a ze asi to co ocakavam nie je uplna realita. Ale ak mozte hodte mi sem nejake kontakty idealne na nejakych ktori sa specializuju na afektivne poruchy, pripadne skusenosti s psychiatrami, nech sa viem rozhodnut ci mam ist zasa k tej svojej, ktora ma zrejme pocuvat nebude, predpise mi nejake AD, ktore ale ako viem uz o mesiac dva potrebovat nebudem, lebo na jar sa mi vzdy polepsi a lietam v raji a ked za nou pridem tak mi len povie ze pomaly vysadzat. Najhorsie to byva od septembra do januara. Nemyslim si tiez ze ide o sezonnu depresiu, lebo skutocne poznam hypomaniu, kedy som plna elanu, mam obrovske sebavedomie, vela pisem, vymyslam vylety a akcie pre kamaratov, malujem a robim co mi len napadne.
Budem rada ked mi napise niekto s BAP, kto uz nezaziva az take hojdacky. Uz ma nebavi kazdy rok padnut na dno a potom sa z neho dostavat. Byt ako Fenix ktory vstava z popola a skutocne by som privitala nejaku aspon trchu vacsiu rovnovahu. Skusala som meditovat, dychove cvicenia, autogenny trening a vselijake ine techniky, mali vsak minimalny alebo ziadny vysledok. Je mi jasne ze nastoavovanie liecby bude zrejme trvat, ale ak bude pri mne odbornik ktoremu verim a nebudem mat pocit ze to len vybavi za 10 min tak to snad zvladnem. Som z Ba ale sm ochotna za niekym erudovanym aj cestovat.
Dakujem pekne za pomoc
