Dobrý večer.
Mám 46 rokov,a od roku 2005 som na invalidnom dôchodku na 50%. Dôvod sú depresie,porucha osobnosti. Doteraz som pracoval v pohode. Moje problémy s prácou sa začali asi pred dvoma rokmi,že som tam začal chodiť s veľkými úzkosťami,stresom, aj covidu som sa bál,že ako zvládnem svojou robotu,či sa mi podarí všetko spraviť čo odo mňa očakávajú. Som vodoinštalatér,svojmu remeslu dokonale rozumiem,aj tak vykonávam. Okolo mňa sú kolegovia, ktorí pijú aj počas pracovnej doby. Ale pracujú,a sú ok.Je tam aj kolega, ktorý berie drogy.Ja nepijem vôbec alkohol. Ale vadí mi, že sú pod parou.Každý večer, keď si ľahnem, už rozmýšľam,ako zvládnem zajtrajšok. Zaspávam v strese,s búšenim srdca. Tak isto rozmýšľam,že nech sa mi niečo stane,že nech som chorý,aby som nemusel do roboty. Alebo, že nech sa prevráťime s autom,cestou do práce...také hlúpé myšlienky mávam.Šéf je dobrý,niekedy mi dovolí ostať doma, keď vidí že som vystresovaný, úzkostný. Ale to tak nemôže ísť do nekonečna. Psychiater už je zo mňa zúfalý,nevie čo mi dať. Mám AD ráno,aj na noc,aj Neurol,p.potreby. Hospitalizáciu nechcem,bol som na psychiatrii pár krát, tlačia do teba lieky, pár terapií,inak celý deň nerobíš tam nič.Ani o teba personál nemá záujem. Hovorím o Pezinku. Menil by som prácu,ale všade dva-tri zmeny,čo ja nezvládnem. A s mojou diagnózou by ma hneď poslali preč... Od stresu na môj vek som už úplne ošedivel. Nefunguje mi sex s partnerkou,lebo som stále unavený, sklesnutý, úzkostný.
Budem vďačný za každú radu. Ďakujem.
Obrovský stres v práci
No, vždy som sa snažil prispôsobiť ku každému človekovi,po krátkom rozhovore som už vedel,ako s ním môžem rozprávať,čo môžem dovoliť,čo nie. Na seba som dosť prísni. Všetko robím,a to aj doma tak, že to viackrát pre myslím,aby to čo robím,či to je práca,varenie,bolo perfektné. A keď sa mi niečo nepodarí,tak som z toho nešťastný. Aj e-maili prečítam po sebe viackrát,aby tam neboli gramatické chyby... Konfliktných ľudí okolo seba nemám, takých ani nevšimám. Som introvert,do šenku nechodím, alkohol nepijem. Kamarátov mám málo,ale sú to ozajstný kamaráti. Moje kamarátky sú fajn,oni mi rozumejú lepšie,ako muži.
Ďakujem za príležitosť, odpoviem na každý email.
Môj email je: rol76ko@gmail.com
Rolko, ako by si sa ohodnotil ohladne sebadovery, sebavedomia tak vo vseobecnosti? Teraz ale aj v minulosti. Ake mas a ake si maval naroky na seba? Sklony k perfekcionizmu?
Este k tym mailom, co pises. Ja s tebou kludne popisem, pripadne precitam, co pises a zareagujem, mozno aj druhi, tak sem daj ty mail, napiseme ti. Ale pis aj sem, kludne, nevadi, ze je to dlhe.
Rolko, neviem, ci su tie otazky u psychologicky bezne, alebo nie, ale mne sa zdaju fajn, ze ti chce porozumiet. Ved ich nemusis rozvadzat do hlbky, ani si vymyslat, staci, ze jej povies ako je, jej to pomoze pochopit tvoj stav. Citas? Nie, nemam energiu, taha ma to spat, kedysi som cital, naposledy ako 13 rocny Troch patracov a pod. Jej to vela napovie. Skus, nech mas z toho aj nejaky vysledok.
Pupavka,ja z toho že ma vyhodia, vôbec nebojím. Šéf je môj kamoš z môjho detstva. Najviac si váži to že nepijem vôbec. Vraj je takých robotníkov málo.Ani drogy, nič.Sme z jednej dediny, môj tretí sused. Tieto problémy mám cca.rok. Odvtedy každý mesiac zostanem doma od štvrtka do pondelka. Niekedy aj dva razy,jemu to nevadí.Takto mám štyri dní volna. PN nepotrebujem, pracujem na dohodu.Soboty nerobíme, možno dva-tri razy do roka. Som vodoinštalatér, túto prácu robím celý život. Plat dobrý.Neviem si predstaviť seba v nijakom sklade,alebo vedľa pása,kde sa musíš pýtať na w-cko. Robiť na zmeny, nadčasi. Tu robím už siedmy rok. Som z dediny vedľa Dunajskej Stredy, chodíme s autom do Bratislavy. Som doma už okolo 15-tej. Takto mi to super vyhovuje, mám kopec času na oddych a na práce okolo domu. Tak určite mi rozumieš, že mi táto robota vyhovuje,len keby som tieto problémy nemal.Teraz vo februári som začal chodiť aj k psychologičke, keď som už na tom bol dosť zle. Ale vydržal som päť sedení. Prečo sa ma pýtala na môj sexuálny život, akú hudbu mám rád, aké filmy, či čítam knihy, aké,atď...? Nemal som trpezlivosť tam ďalej chodiť,pritom som veľmi kľudná povaha. Môj psychiater zase by mi predpísal hocičo,aj atomovku na ukludnenie,len aby ma zbavil. Najviac ma ukľudnuje písanie denníka do pc. Dokážem tam ťukať aj hodiny.Kiež by som mal niekoho, ktorým by som vedel písať e-maili,niekoho kto mi rozumie...lebo moja partnerka mi povie, že je to len výmysel. Že aký úzkosť, aký stres....Tak sa o mojich problémoch sa s ňou nebavím radšej. Musím tajiť, že ma niečo trápi.Tajím to aj v robote,aj pred ľuďom. Inak ja viem,že na psychiatrii ako to chodí,aj to že môžem ísť aj inde,ako do spádovej oblasti. Ale zatiaľ nemám silu tam ísť. Objavuje sa u mňa pomaly aj ďalší problém,čo som zbadal,že ma to ťahá čoraz viac do spánku. Tento víkend som kompletne prespal. Len sprcha,jedlo, cigarety,a naspäť na gauč pred tv. Keď som nespal,tak som rozmýšľal, čo zo sebou. Noc prespím chvála Bohu, tým problémy nemám. Ach, musím končiť, veď sem napíšem celý svoj život....
Nepomohol by ti nejaky kouc, mentor, psycholog, terapeut, mozno aj fitnes trener, co by ta stale motivoval?
S tou hudbou, filmom chapem, tiez to tak niekedy mam. Ale niekedy pomoze iny zaner, alebo nieco ine.
taktiez by som uvazovala nad zmenou pracou. alebo sa ti to deje uplne v kazdej praci?
Rolko, a keď máš tak dobrého šéfa, možno pár týždňov úplného oddychu od práce, či by ti neprospelo, či by ti to on neumožnil
Že dopredu si rezervu finančnú pripravíš, a dáš oddych, nejaké kúpele relaxačné, zmena úplná od toho stresu,
Alebo aj maródku ti dajú, ale tak,aby si mal istotu,že ťa zoberie šéf späť do práce, by si nemal zase stres zo straty práce.
Lebo úzkostnú poruchu veľmi veľmi rozvinutú uz máš, veď skús aj inú liečebňu, čo berú z celého Slovenska, len treba dopredu sa objednať, povedz,že chceš fungovať v práci, a liekov dajú postupne menšie dávky,
Toto zmenou prostredia, iné vnemy a oddychom po psychickej stránke by si mohol skúsiť dostať pod kontrolu, v liečebni je aj telocvičňa, cvičiť proti vôli, že sa ti nechce, začať pomaličky, mať iné vnemy, nielen práca a strach a stres, prísť domov a za chvíľu zase do práce
Dovolenku si predsa môžeš zobrať a nestratiť prácu, možno už nevieš oddychovať, si v neustálom kolotoči, práca,stres, strach čo bude zase v práci, nekvalitný spánok, lebo stále v hlave len o tom istom
Ahoj. Lenže ak mám zapnutú telku,ani neviem, že čo tam ide. Myšlienky mám inde,hlavne čo sa týka práce. Skúšam relaxačnú hudbu sluchátkamy,niekedy sa mi podarí zrelaxovať,inokedy ma tá hudba vyslovene štve. Takto nedeľu, už iné myšlienky nemám,len to, že zajtra práca,čo tam bude,ako zvládnem deň... Je to peklo, začínam byť z toho poriadne vyčerpaný. Nehovoriac o pekelnom búšenim srdca...
Toto zažívať je čisté peklo za živa .Viem a chápem o čom píšeš... No ja si nemyslím že ti lieky pomôžu , hospitalizácia možno ale aj to je dosť diskutabilné.. V prvom rade musíš začať len od seba ,inak sa nikde nedostaneš .Dať seba na prvé miesto v živote . Dopriať si ,starať sa o seba ,o telo ,dobre jedlo , pôžitky ,hlavne práca s telom . Dotyky ,vône, fyzický kontakt ,objatia a také .. potom fakt odpútať pozornosť z mysle a dat ju do reality tým filmom ,hudbou alebo niečím.V ďalšom dôležitom rade potrebuješ lásku ,či už seba lásku (lebo očividne sa moc rád teraz nemáš keď si robis takto zle ) alebo externú od rodiny a priateľov priateľky ..a pochopenie hlavne
