Ahojte, určite sa tu nájdu ľudia, čo si niečím takýmto prešli alebo prechádzajú, prípadne ak by niekto vedel poradiť, budem vďačný. Nechcem sa veľmi rozpisovať, ale asi toho napíšem veľa, keďže sa to moc v skratke nedá zhrnúť. Ide o to, že moje problémy s úzkosťou a začlenením sa do kolektívu začali už v škôlke, kedy som mal problémy a s deťmi som moc času netrávil a skorej bol už vtedy taký vyhýbavý. Na základnej škole sa úzkosti výrazne zhoršili, vošiel som do triedy, kde som bol 5 rokov šikanovaný, patrili sme medzi najhoršiu triedu na škole. Rodičia sa o mňa nejako moc nezaujímali, otec chodil do roboty, po robote sadol za TV a PC, mama navarila a takto to fungovalo stále. Nik sa ma nepýtal, ako sa mám a tak. Celé detstvo som nemal žiadnych kamarátov, až keď som mal vek okolo 20 rokov.
Strednú školu som skúšal dokončovať asi na 5-krát, vždy som to dotiahol do 2-ročníka a potom sa mi zase zhoršil stav. Aktuálne mám 30 rokov. stredná nedokončená, pracovať som nikdy nepracoval, bol som na 4 psychiatrických hospitalizáciách, vystriedal som všetkých psychológov a psychiatrov v meste, neskutočne veľa liekov, chodil som na terapeutické skupinky, kde sme boli viacerí ľudia, čo sme nejakými psychickými problémami trpeli. Väčšina známych sa z úzkosti pomerne dobre dostala, u mňa sa to odmalička pohlo síce k lepšiemu, ale stav je ďaleko od ideálu, nie som schopný sa zaradiť do spoločnosti, kamarátov mám len psychicky chorých, keď idem medzi ľudí, je mi hneď zle, nevoľno, mám obrovskú úzkosť, chvenie na hrudi, raz som skúšal prácu pri páse, ale po 4 hodinách som odišiel, bolo mi strašne zle, nevoľno na odpadnutie, nedával som to.
Rodičia majú taktiež závažne psychiatrické diagnózy ako aj brat, som uzavretý len doma, od 2012 poberám čiastočný invalidný dôchodok. Neviem, ako sa z tohto stavu dostať, mám pocit, že som skúsil všetko, ale vôbec to nejde k lepšiemu, nemám niekoho, kto by ma vytiahol niekam von, do bežnej spoločnosti, školu si chcem dokončiť aj pracovať, ale neviem ako, s tými úzkosťami neviem nijako pohnúť, stále mi je zle, nevoľno, keď prídem do bližšieho kontaktu s ľuďmi, neviem, čo mám povedať a tak. Len sa prizerám, ako ostatní ľudia majú deti, manželky, prácu, posúvajú sa a ja som bezmocný a neviem, kde sa mám obrátiť, prípadne ako spoznať ľudí, ktorý by ma do bežnej spoločnosti dostali.
