Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Čo je to za vzťah? Je to láska?

Príspevok v téme: Čo je to za vzťah? Je to láska?
Monnietra

Ahojte, chcem vás poprosiť o radu, pretože sama si neviem pomôcť.

S priateľom sa poznáme vyše roka, sme spolu od augusta. Haha, "sme spolu", no, odvtedy spolu spávame, tak to beriem ako čosi vážnejšie. Problém je, že priateľ je chronický klamár. Neustále si vymýšla, vlastne, už ani neviem, či dakedy hovorí pravdu, pretože názory a celkovo čokoľvek mení z hodiny na hodinu podľa toho, ako sa mu to hodí. Za ničím, čo povie, si nestojí. Stále mi niečo sľubuje, ale väčšinou slovo nedodrží. S ničím, z čoho nič nemá mi nepomôže a keď si pomoc zoženiem inde, vyčíta mi, že ho obchádzam. A zase keď už aj niečo pre mňa urobí, dáva mi pocítiť, aká veľká obeta to bola z jeho strany.

Úplne najviac mi vadí sex. Nežije ničím iným, je tým posadnutý. Prídem k nemu z práce po polnoci, po 20h smene na nohách, ďalší deň robím zas, chcem sa vyspať, ale nie, on do tretej sa bude na mne natriasať, pretože "má chuť". Že som úžasná, dokonalá, krásna, že ma ľúbi mi vlastne povedal iba pri tých prasačinách, ktoré so mnou stvára. Mne sa to časom zhnusilo, sex mi nič nerobí, príde mi odporný, bolí ma. Tiež sa mi stalo, že som mala pred menštruáciou veľké bolesti a nútil ma do styku s výčitkami, že to mu robím naschvál, že mu nedoprajem poslednú šancu pred cyklom. Tak on si robil svoje vo mne a ja som pri tom v bolestiach plakala. Potom sa zdvihol, že teda ide domov, že má ešte nejakú robotu a ja som plakala u seba doma ďalej. To, že prišiel ku mne, urobil si svoju psiu potrebu a odišiel, robí často. Ešte aj keď som mala silný zápal močových ciest a antibiotiká, hneď po zlepšení môjho stavu ten sex byť musel a mňa to najbližšie dni bolelo 100-násobne viac ako na urgentnom príjme. Vôbec to nikdy nebolo spontánne, hneď keď sa stretneme mi šahá do rozkroku a pýta sa, ako sa má moja malá + moje meno. Ale ako sa mám ja, to mu je jedno. Aj keď sa opýta, vôbec ma nevníma, potom sa opakovane 200x pýta na jednu vec. Napríklad, či mi má on zavolať, alebo mám neobmedzené minúty. Po roku a pol, čo mu skoro denne vravím, že mám volania "zadarmo", ma naozaj ide rozdrapiť s každým razom, čo mu to musím zopakovať.

No na oplátku sú aj pekné dni. Akurát, nikdy nemôžem vymyslieť program ja. Vždy len on. Keď niečo vymyslím a aj súhlasí, stalo sa mi, že týždeň pred plánovaným výletom mi povedal, že on nikam nepôjde, lebo už teraz cíti, že vtedy bude mať depresiu. Ale že on rád pre nás oboch vymyslí náhradný program. Má plnú chladničku pokazených vecí, že za ten rok sa mi na žalúdku už vytvorila vrstva azbestu, ale keď ja čosi uvarím a pozvem ho, povie, že on také neje a že ide radšej niekam do mesta do reštaurácie. Nechápem. Mrzí ma to, bolí ma to.

Aj teraz, polroka máme rezervovaný termín do Prahy, od zajtra do nedele, teším sa ako blcha, mám vymyslený peckový program, kúpené vstupenky kade-tade, a práve mi napísal, že mám ísť zajtra vlakom sama, on príde autom niekedy ku večeru v piatok. Keď som sa pýtala, prečo, opýtal sa “A prečo nee?”. Pri jeho niekoľkotisícovom plate jasné, že nemá problém dať sám pre seba vyše 100€ na benzín. Vraj nemôže cestovať zajtra, lebo si ešte musí veci poprať a akože kedy mu to vyschne?.. Raz hovorí, aká je Praha krásna, teraz je to “fuj Praha”. Stále dúfam, verím, prosím, modlím sa… že toto všetko je len zlý sen a jeden vysokoškolsky vzdelaný človek (MUDr.) nemôže byť taký egoista a sebec.

Vyrástla som len s mamou, ktorá, no, čo bolo bolo, chovala sa dosť podobne ako tento "môj". Preto mu vlastne stále odpúšťam, stále sa presviedčam, že je to v poriadku. Z domova lásku nepoznám a zo seriálov, ktoré mám nakukané to nie je výhra "poznať". Verila som, že raz nájdem teda čosi medzi. Ale toto s ním mi príde ako zlý sen. Keď sa mi podarilo osamostatniť a konečne byť voľnou od maminej krutovlády, spadla som do... kokos, do čoho? Možno je normálne to, ako sa správa, ja proste neviem. Odmalička som zvyknutá, že si musím všetko zariadiť sama, ale tými falošnými priateľovými sľubmi a klamstvami mi on všetko za posledný rok strašne skomplikoval a zničil veľa toho, na čom mi záležalo. Je medzi nami 10 ročný rozdiel. Ja by som chcela ísť ešte študovať, no tým, že mi bral všetkok free time, tento rok som prijímačky dobabrala, ale vzdať to nemienim. On rodina, deti... svadba, najlepšie hneď. Vôbec nerešpektuje moje sny, ciele, moje potreby, túžby. Keby aspoň malú časť energie, ktorú vynakladá na nútenie ma do sexu investoval do niečoho iného, bol by skvelý. (A to nie je len 1 styk denne, sme schopní hádať sa celý deň, že ešte jedno kolo, potom ešte jedno,..) Čo by ste mi poradili? Viackrát som to ukončila, no vždy sme to zase nejako zlepili (ehm, sexom)... No takto som to mala aj s mamou, ešte rok po odsťahovaní sa som chodila na časté návštevy, pretože som bez toho zovretia, ktoré mi dávalo pocit istoty, že na svete nie som sama,.. nedokázala žiť. Takýto život, ktorý práve žijem, si neviem predstaviť z dlhodobého hľadiska. No na druhej strane celú tú dobu, čo som s ním, beriem to tak, že on so svojou mega kariérou zo mňa okrem tej vagíny nemá nič. Hoci sa viem sama o seba postarať po všetkých stránkach, finančne sa mu nikdy nevyrovnám. Akurát som verila, že sa pletiem, a že by ma možno naozaj niekto mohol mať rád len tak. Je to na knihu fakt, končím. Alebo na cvokára?? Napíšte mi prosím, nejaké príbehy lásky z praxe, lebo nestačí, že viem definíciu toho slova...

pupavka18

Je to doslova NEBEZPEČNÝ človek, je CHORÝ, a ty to nevidíš, necítiš?

Bude ťa prenasledovať, presviedčať, kým nepovolíš, už včera bolo neskoro s ním úplne, ale doslova úplne prestať sa kontaktovať.

Neceníš si svoj jediný život? Píšeš veľmi inteligentne, a toto trpieť, sex ako so zvieraťom, nič pre neho nie si, on je psychopat, si jeho obeť, ktorú vie ovládať, toto je na film doslova.

Nemáš kamošku, ktorá by ti pomohla sa od neho oslobodiť? Aj bývať sama by som sa bála. Skonči s ním hneď teraz, v tejto sekunde, neber

tlf.zablokuj, dúfam, že on nemá kľúč od tvojho bytu, kým ako to tu niekto písal, nedôjde k tragédii. Ani slovo s ním, je ako zver, si jeho obeť, maj to na pamäti, on keď zistí, pochopí, že mu unikáš, že nereaguješ, všetko čo si tu napísala ztrojnásobí.

Toto je veľmi vážne,čo si tu napísala, o tomto by malo vedieť viac ľudí, aby ti vedeli pomôcť. Ozvi sa, či si v poriadku

OdpadskaKrajina

Monetria už si konečne kopla do gulí to hov**o narušené, či ešte budeš s ním aj ďalej? Alebo plánuješ s ním aj decko, nech aj to má dodrbaný život minimálne do 18tky? A liečiť sa nechceš? Štokholmský syndróm ako vyšitý...

marceliita

to si musíš sama zvážiť, či chceš s takýmto človekom dlhodobo žiť, či si vieš predstaviť byť s ním do dôchodku napríklad

magnum

zdravím všetkých zúčastnených,
áno, prikláňam sa k názoru, že by ten vzťah mal skončiť skôr, ako skončí fiaskom, či tragédiou. Láska často stvára divy, ibaže niekedy divy stvára aj nedokonalá láska. Vedieť, kedy je aká, to niekedy ani sám aktér nerozlíši.
Nebudem to hlbšie komentovať, na dôkladnejší koment by som musel problém spoznať po profesionálnej stránke.
Doporučujem si objednať a prečítať knižôčku, ktorej som autorom , Modlitba trpiacich diel 1. s podtitulom emócie a vzťahy-tajfún a uragán. Objednáte na -adresa odstránená-.

OdpadskaKrajina

Bože to je tupelooo :D ešte si s ním nezabudni spraviť decko.
Libertz a vieš, že mňa ani neprekvapuje, že takí psychoši sú doktori? Veď pri kovide sa ukázali. Ak si nebol opichaný neovereným sajrajtom alebo si nemal ten nespoľahlivý test, tak ťa kľudne nechali aj vykrvácať na strede chodby. Pritom si musíš každý mesiac platiť výpalné, takže sú povinný ťa ošetriť a zložili aj Hyppokratovu prísahu. Ale tak asi pre peniaze urobí všetko, aj ostane s takým zmrdom, hoci je ešte aj žgrloš, čiže aj tak vyťaží z jeho majetku veľký prd. Alebo sa jej páčia tie prasačiny, čo stvárajú v posteli.

Libertz

wow akoze nikdy ma neprestane udivovat aki psycho ludia su medzi nami. Ja by som s hentakym clovekom nevydrzal ani tyzden. A hento individum ma taky velky plat, a tusim predtym som cital ze robi doktora. Akoze Boh ochranuj jeho pacientov ked hento robi doktora. Naschval to volam v strednom rode, pretoze sa nestacim divit tvl akoze neskutocne co citam. Odstrihnut zo zivota, vymazat kde sa len da...

Monnietra

Ahojte, ospravedlňujem sa, že reagujem až teraz. Ten mesiac, od napísania tohto príspevku prešiel šialene rýchlo. Až zaň som od svojho “milého” zažila skutočný teror a pochopila, že to naozaj nemá význam a po tom, čo so mnou ešte dokázal urobiť tieto posledné týždne, beriem späť to, že aj on si zaslúži aby ho niekto miloval…

Nie len, že mi v Prahe celé dni vyvolával, ako za mnou príde večer, potom ráno, potom na obed, potom ďalší večer, už určite ďalšie ráno… atď. A ja som celé dni chodila akurát uplakaná a nič som z výletu nemala, vedela som, že nepríde, ale stále som mala malú nádej, že, čo ak? Stále som ho čakala, preplánovávala, tešila sa naň. V telefóne mi plakal aj on, ako ho to mrzí, že nech mu dám ešte šancu… Tak ďalší víkend sme chceli ísť k vode, okúpkať sa, popiknikovať len v rámci mesta, kde žijeme,.. V piatok v noci mi zavolal, že to ruší, lebo mu príde kamarát na víkend (ten istý kamoš, s ktorým trávil dni doma vtedy, čo sme mali byť spolu v Prahe). Ja už som z neho psychicky labilná, vždy ma jeho reakcia dokáže len zložiť do postele na celé dni a nič nedokážem robiť.

Teraz má dovolenku, chcel, aby sme ju trávili spolu. Ukecal ma, nech s ním idem na týždeň do Chorvátska, že nám bude super, vypadneme od všetkých a budeme spolu sami. Nechcela som, no prehovoril ma. Keď sme mali všetko naplánované, začal špekulovať, že on by asi radšej išiel sám, že už dlho nebol nikde sám a asi by si tak oddýchol najlepšie. Na jednej strane mi to prišlo ľúto, no na druhej som sa aj potešila, že tiež budem mať týždeň od neho pokoj. Doslova, že budem voľná…

O pár minút začal, že sám nikde nepôjde, lebo je to vlastne ďaleko, že sa mám ísť domov zbaliť a ráno ideme. Po pár hodinách, keď som ho čakala zbalená mi zavolal, že mu otec zase zakázal niekam ísť, že s kamarátmi môže, ale so mnou nie. Keď som sa ho pýtala, načo riešil dovolenku s otcom o ktorom vie, že ho iba cicia z peňazí tak zadrel, že potreboval poradiť, ako kúpiť maďarskú diaľničnú známku… Jeho otec ma videl len raz, z niekoľkých metrov a nemal najmenší záujem zoznámiť sa so mnou.

Tak sme nešli nikde. Ďalší deň mi zase zavolal s tým, že prečo sme nikde nešli? Že už sme si mohli močiť nohy v mori. Že po mňa príde a ideme. Takto sa to opakovalo až dodnes. Za ten mesiac som sa niekoľkokrát snažila v dobrom to ukončiť, prosila som, aby mi viac nevolal, lebo ma jeho reakcie veľmi vyčerpávajú… No on ma stále nenechá. Včera na obed som súhlasila, zase pod nátlakom, že dobre, pôjdeme aspoň do nedele vrámci SK. Viem, ktoré miesta sníva navštíviť a tak som sa snažila urobiť čo najlepší plán, aby z tej dovolenky nakoniec niečo mal. Mala som len jednu podmienku, ideme mojím autom. Po tom, čo sa ma spýtal, že keby sa v Chorvátsku poškriepime, či trafím domov vlakom, som naozaj nemala chuť byť závislá na jeho náladách. (Ešte od Prahy milujem jeho výhovorku: “Ja som si nechcel s tebou vytvárať pekné spomienky, ak sa rozídeme”…) S mojím autom by sa stal aspoň v čomsi on závislý na mne.

Bol nadšený, mala som pocit, že sa konečne z niečoho teší. Až do polnoci. Ubytko booknuté, auto upratané, oblečnie, jedlo- zbalené… A on mi volá, že celý večer riešil s kamošom spotrebu mojej Fábie a že v prepočte s jeho autom minieme na pohonným hmotách o 30€ viac, než keby ideme jeho autom. Hoci zarába niekoľko tisíc, ani centa by som od neho nepýtala na benzín :). Potom, že moje nemá klímu. Potom, že jeho SUV je bezpečnejšie. Potom, že vlastne on ku mne do auta nesadne, lebo mám vodičák krátko a on sa bojí o svoj život. Potom, že ok, poďme na mojom, ale šoféruje celú cestu on. Potom, že do nedele je moc dlho, že on už v sobotu chce byť doma. Tak som mu zase napísala, nech na to kašleme. A zase čakám ako mi poobede zavolá a bude ma nútiť niekam ísť.

Takto sa doťahujeme denne, pre ešte väčšie blbosti, ako výlety. A ja mám chuť vyskočiť z kože… Je to asi chaoticky napísané, ale potrebujem sa vyrozprávať, prepáčte, nejako stále ho mám rada :(

Panda Helps- ďakujem! Tvoj komentár som prečítala už týždne dozadu a denne si vravím, že sa vyjadrím, ale buď nestíham a keď stíham, tak som psychicky v pi*… v pivnici… tak teraz. Ďakujem za tvoje slová, to, čo si napísala je pravda, vystihla si to a ja si to plne uvedomujem. Akurát je ťažké spraviť ten krok, keď ho aj spravím a sme od seba 2-3 dni, zase sa mi ozve, zase nalieha, zase prosí. A ja som v tom kolotoči vo vojne medzi tým, čo viem a cítim. Snáď to dneškom skončí, snáď mi už dá pokoj. Neviem sa odpútať, keď vo mne niečo živí. Vďaka mame mám zlé hranice a obľúbim si ľudí z úplne tých samozrejmých maličkostí :( to ostatné, zlé, potom akoby tolerujem, odpúšťam… a hoci ma to ničí, verím, že už ďalší raz to bude inak…

mijja

Jednoducho by som povedala, ze proste nie ste si sudeny, kadzy mate inu predstavu a on sa zjavne zmenit nechce, tak na co je potom take divadielko dobre