Ahojte. Po roku sme sa s priatelkou rozisli. Povedala, ze posledny tyzden nad tym rozmyslala, neriesila city, ale isla na to s rozumom a spomenula si na niektore zle veci z minulosti, ktore sa stali par mesiacov dozadu (nebola to nevera, ani nasilie, ani hadky). A tak sme sa rozisli v dobrom s tym, ze ked tie city a laska opadnu, tak mozme ist spolu niekde na pivo alebo na vino, ze s tym nema problem.
Vysvetlila mi to tak, ze jej budem chybat, ze tie city ma, len ju tazia tie zle veci z minulosti a nevie to pustit z hlavy. Ked sme sa lucili pocas toho hodinoveho rozhovoru, tak ma objala a drzala. Zacala plakat a hovorila, ze je to pre nu velmi tazke, ale ze to asi tak ma byt. A drzala ma a plakala.
Odvtedy som sa jej za ten tyzden neozval, pretoze jej to nechcem stazovat, ani sebe. Myslim si, ze jej chybam a ze ma ma stale v hlave, ale ona by si mala sama uvedomit, ze jej chybam a ze to bola chyba.
Myslite, ze je bezne, ze pri rozchode je vam (priatelke) z toho smutno, obijme ma a place? Pretoze si myslim, ze ked sa s niekym po roku rozchadzam, tak ho mam plne zuby, nechcem ho vidiet, nie to este plakat pri luceni a odchode domov. Alebo aky mate na to nazor?
Dakujem.