Lucenie pri rozchode

Príspevok v téme: Lucenie pri rozchode
Stajko

Ahojte. Po roku sme sa s priatelkou rozisli. Povedala, ze posledny tyzden nad tym rozmyslala, neriesila city, ale isla na to s rozumom a spomenula si na niektore zle veci z minulosti, ktore sa stali par mesiacov dozadu (nebola to nevera, ani nasilie, ani hadky). A tak sme sa rozisli v dobrom s tym, ze ked tie city a laska opadnu, tak mozme ist spolu niekde na pivo alebo na vino, ze s tym nema problem.

Vysvetlila mi to tak, ze jej budem chybat, ze tie city ma, len ju tazia tie zle veci z minulosti a nevie to pustit z hlavy. Ked sme sa lucili pocas toho hodinoveho rozhovoru, tak ma objala a drzala. Zacala plakat a hovorila, ze je to pre nu velmi tazke, ale ze to asi tak ma byt. A drzala ma a plakala.

Odvtedy som sa jej za ten tyzden neozval, pretoze jej to nechcem stazovat, ani sebe. Myslim si, ze jej chybam a ze ma ma stale v hlave, ale ona by si mala sama uvedomit, ze jej chybam a ze to bola chyba.

Myslite, ze je bezne, ze pri rozchode je vam (priatelke) z toho smutno, obijme ma a place? Pretoze si myslim, ze ked sa s niekym po roku rozchadzam, tak ho mam plne zuby, nechcem ho vidiet, nie to este plakat pri luceni a odchode domov. Alebo aky mate na to nazor?

Dakujem.

Aurina

Tak to sú tu viac menej chalanské názory, lebo ako aj keď tu opisuješ problém, vo vzťahu sú stále dvaja a na to treba myslieť.

Stajko

Netlacim na nu, akurat cez vikend sa zastavila u mna s kamaratkou, 5 minut sme pokecali a isli. Este sme si vymenili par sprav, bola podla mna velmi mila. Dnes som jej napisal, ze ci by zajtra nesla niekde von sadnut kym je pekne pocasie a na to mi odpisala co som necakal. Napisala, ze vzhladom na to co sa udialo v poslednom case medzi nami, tak bude lepsie, ak minimalizujeme kontakt, pretoze si tym navzajom ublizujeme. Odpisal som jej, ze to chapem. Takze asi to uz ma v hlavne definitivne ukoncene a je to tazke aj pre nu, preto radsej obmedzi ten kontakt medzi nami.

Omen

Stajko,
ľudia sme rôzni a aj naše reakcie na rovnaké situácie sú rôzne. Viď vy dvaja - čo si ty myslíš a ako sa s tebou rozchádzala tvoja priateľka. :)
Musím skonštatovať, že sa chováš zrelo, na úrovni, rešpektujúc priateľku. Dopraj jej toľko času a slobody, koľko bude potrebovať. Kým si to neusporiada v hlave a nezosúladí so srdcom. Ona ťa totiž rada má. Neviem, ako to dopadne, ale ak si praješ, aby sa k tebe vrátila, prajem ti to aj ja. Drž sa!

ketlenka

vztahy su niekedy velmi zlozite, ale hlavne si treba povedat, ze jednoducho sa niektore veci pre nieco deju, ak by ste mali byt spolu tak by ste boli pripadne budete, ak sa vam cesty pretnu, a vidis rozchod je tiez asi nejak cesta, chvilkove trapenie a ide sa dalej.

Stajko

Dakujem krasne za odpovede. Skusim tak postupne kazdemu odpovedat :) Ale najskor napisem co nove.

Vcera sme sa nahodne stretli, ona sedela na slniecku s kamaratkou pri kave a ja som isiel s kamaratom na kolieskove korcule. Uz ked sme sa vracali, tak sme isli tak pomaly z nohy na nohu, otocim hlavu a tam som ju zbadal. Najskor som spomalil, idem, nejdem, idem, nejdem a potom som si povedal, ze zo slusnosti pozdravim. Zrejme ma nevideli ked som isiel okolo, pretoze som bol tak 15-20 metrov mimo nich a medzi kaviarnou a mojou trasou chodili ludia. Ale tak teda som prisiel, pozdravil som sa im, opytal sa ako sa maju. Pozdravili obe a ta moja byvala priatelka strasne mila, usmiata, pytala sa ako sa mam, kde sme boli, ci uz ideme domov, potom ma este tak pekne oslovila ako kedysi, pozdravili sme sa a isli. Bol som tam asi minutu, bolo to take celkom prijemne. Ale nenapisal som jej, nevolal som jej, ani dnes, ani vcera.

mozebyt - Nie je herecka, je uprimna a az moc. Tie slzy neboli len preto, aby mi zahrala na city. Ved pri rozchode ti to moze byt uz jedno, ak s tym clovekom koncis a nemas s nim uz nic spolocne.

Azzaz - Chapem. Aj ona mna milovala a lubila, este nedavno mi to vravela, aj pisala. Aj preto asi to tazke lucenie. Len ako sama povedala, rozmyslala a napadli ju zle veci z minulosti, ktore ma stale v hlave a ze sa boji, aby sa to nezopakovalo.

Estet - Praveze dovod tej hadky prakticky nebol ziadny a podla mna ani dovod rozchodu. Ale to je moj nazor, ona moze mat nazor iny. Dakujem za podporu.

mackainka - Dovolim si napisat, ze nam vztah krasne fungoval. Ak sa nieco vyskytlo co by skripalo, tak sme si sadli, povedali si z oci do oci o co ide a bolo po skripani.

martuscha - Rozchod nebol v hneve. Normalne sme si sadli a rozpravali sa hodinu, s kludnym tonom, pospominali na pekne casy a tak.

daniela2 - Tvoj pripad je mierne o inom, ale dakujem za nazor, rad som si precital nieco zo zivota. My sme spolu nebyvali v spolocnej domacnosti, vy ano. My sme sa nikdy neudreli, vy ano. Takze chapem, ze u teba ten dovod na rozchod bol a pravdupovediac sa ti ani necudujem, pretoze ak niekto dokazal dvihnut na teba ruku a stalo sa to raz, dvakrat, tak by sa to mohlo stupnovat a kto vie co by prislo neskor.

daniela2

Ahoj, ona sa rozhodla pre rozchod. Poviem Ti, ako to je. Ja som žila 2 roky s človekom, ktorý ma udrel. Raz keď ma udrel sa ospravedlnil, že sa za seba veľmi hanbí, (nebolo to pri hádke, len bol príšerne nervózny, boli omrvinky v kuchyni, a on začal nadávať, ako to vyzerá a podobne, a keďže som tam prišla pri jeho zúrení, schytala som zaucho. Druhýkrát sa to stalo asi o rok neskôr, vtedy som prišla domov a neopatrne som otvorila dvere, a dvere narazili na dvere toalety, vlastne na kľučku. Síce sa nepoškodili, ale ono tam bolo vidieť na dverách také fľaky, ktoré boli z tohto. Je to môj byt a moje zariadenie. Bol taký rozčúlený, že ma kvôli tým dverám udrel. Na druhý deň som mu zbalila všetky veci a zaniesla jeho mame a dala som vymeniť zámok. Potom som v práci povedala, že si beriem 2 týždne dovolenku a odcestovala som do zahraničia. Mala som ho veľmi rada, preto som kvôli nemu veľa plakala. Plakala som, keď mi zvonil telefón a videla som, že je to on, aj keď som čítala jeho smsky.
Vedela som, že nemôžem odpustiť. Ja som ho ľúbila a chcela som sa zaňho vydať a mať deti. Ale človek s takouto povahou by nebol ani dobrý manžel, ani dobrý otec. Takže som ho darmo ľúbila, vedela som, že nemôžem ustúpiť. Keď som sa vrátila, nejaký čas ma prenasledoval. Nakoniec som sa rozhodla s ním stretnúť a porozprávať. Aj sa tak stalo v cukrárni. Ospravedlnil sa mi, ja som to prijala s tým, že sa nehnevám, ale nepovažujem ho za perspektívneho partnera do budúcnosti. Obidvaja sme plakali a držali sa za ruky pod stolom.
Kebyže ešte ide za mnou a nalieha, ani tak by som nemohla, teda rozumom som vedela, že nemôžem inak.
Neviem, keď Tvoja priateľka plakala pri lúčení, neviem, čo boli tie negatíva, kvôli čomu sa rozhodla rozísť. Je možné, že čakala, že ju požiadaš, aby to nerobila, že sa pokúsiš zmeniť. Je možné, že čaká, kým sa jej ozveš, s tým, že si myslí, že keď sa neozývaš, znamená to, že si ju tak neľúbil. Takže ak chceš, kontaktuj ju, alebo jej napíš sms, že sa Ti po nej veľmi cnie a či to musí takto byť.

martuscha

myslim ze hej. proste to tak citila a preto ta objala. ono niektore rozchody proste neprebiehaju v hneve, nie je to ani ich podmienka. nevieme ako to medzi vami bolo takze hlbsie to hodnotit sa ani neda