Po potrate sa na mňa vykašľal

Ahojte, nehľadám radu len sa asi potrebujem vykecať. Vzťah nič moc, od začiatku nejaké problémy. Nikdy som nebola dosť pekná, dosť dobrá, empatická, chápavá a podobne. Bolo veľa hádok, musela som sa vo všetkom prispôsobiť inak by sme už neboli. Akceptovala som ho s jeho minulosťou, deťmi, lubila ho so všetkým. Znášala som jeho výkyvy nálad, ponižovanie. Na rodinnej oslave (z jeho strany) ma úplne ignoroval a ja som tam sedela ako kopa nešťastia. Po tejto oslave sme sa rozišli. Ako isto tušíte, odpustila som a dali sme sa opäť dokopy. Začala som na našom vzťahu pracovať, podriadila som sa ešte viac. Otehotnela som. Netešil sa, ja som ho začala ľúbiť ešte viac. Nakoľko ma urobil hoci nevedomky najšťastnejšou ženou na svete. Moja radosť ale netrvala dlho. Potratila som. Keďže som otehotnieť nemohla bral to ako 100% antikoncepciu. A však predsa sa podarilo. Po potrate som sa naviazala ešte viac. Chcela som otehotnieť hneď keď to bude možné. Išlo o moje prvé dieťa (jeho 4). Tvrdil že aj on chce. A však 3 týždne po tom čo som prišla o naše dieťa, sa začal správať čudne. Povedal mi že ma nelubi a že sa chce rozísť. Bola som zlomená, na další deň sa snažil udobriť ale pre mna to bola taka rana, že som nedokázala prijať ani jedno objatie a ani dotyk. Večer ešte v ten deň som chcela vedieť na čom teda som. Povedal mi len toľko, že po mojom odmietavom správaní sa definitívne rozhodol že chce koniec. Som nezávislá žena, viem si zarobiť peniaze a v týchto dňoch sme mali kupovať spoločný byt. Namiesto toho ho kupujem sama. Bez neho, bez dieťaťa a bez chuti žiť. Je to príliš ťažké na to aby som to zvládla. A čo ma najviac trápi je že strácam čas, a ak mám problém s otehotnením a donosením dieťaťa, bojím sa že už bude neskoro.