Ako ste oznámili, že sa idete brat?

Tak nerozpravas sa s rodinou, ale ides im oznamit, ze sa idete brat. Naco?? Sa zoberte a mate pokoj, aj tak vam malokto bude priat na tej svadbe.

Vieš, ale toto sú už naozaj závažné skutočnosti od tvojej rodiny, ak ty v ,,tichosti" žiješ, a nič ,,nevyzvedáš ako oni...teda,ak ty nereaguješ, nevšímaš=čo je aj jediné možné riešenie, aby bolo ,,na bojisku doslova" ticho,

ale ako som napísala, ťa to trápi, keď si toto dala sem,
sa ti darí, máš partnera, ktorý má ešte aj veľkú rodinu. Tým len získaš... zrejme často o tebe rozprávajú doma, keď potom tlf.,kade tade.

Teda,ak ti naozaj spôsobuje problém psychický asi už, keď si s nimi, alebo sa máš k nim priblížiť, tak...
väčšinou sú rodiny voči sebe ok, resp.čas porieši...a trápi ťa to, ničí, na chvíľu zabudneš a znova to príde.

Čiže ich chceš pozvať na svadbu? keď partner má veľkú rodinu, teda svadba v malom zrejme nemôže byť.( Ale stále tŕpnuť, či niečo,nejaký konfliktu nevznikne...)

Môže byť v malom, lebo je to svadba vás dvoch, ale priateľ je ok s rodičmi, tak je jasné, že ich chce mať na váš deň.

Je to blbé, lebo si mladá, chces mať peknú svadbu, vyberať šaty, tešiť sa, a toto furt,ako závažie na nohe sa s tebou vlečie,

Musíš sama vedieť, či ich chceš na svadbe,alebo nie, a zvládnuť následne všetko, alebo skúsite obaja sa s nimi stretnúť, rodičia, brat, starká,
alebo ty len so starkou a s priateľom sa najprv porozprávať, starší už väčšinou nie sú tak nabrúsení, pozvať domov najprv, potom.zoznámit s rodičmi aj tvojich rodičov.

Je to veľmi ťažké, lebo si mladá, ak nepozveš, tak do budúcna už asi dvere zavreté, ak pozveš, zase trápenie, či prebehne všetko ok.

Treba s partnerom prebrať obe situácie, postupovať veľmi.opatrne, vieš, teba to trápi, to je podstatné, nehodila si to za hlavu, niektorých by to vôbec netrápilo, idú ďalej za svojimi cieľmi, lebo je to ich život.

Ale ty si zrejme citlivá osoba, a toto je dôležitá udalosť tvojho života. Ak ťa to veľmi trápi, skús cez starkú, ak máš s ňou ešte aký taký vzťah.

Ak nič, aspoň sa ti uľaví, že si mala snahu...

Bambi, nemam veru ziadnu literaturu, ale urcite existuju na tuto temu knihy, verim tomu. Ja som mala dve velmi blizke osoby velmi toxicke. Moja mama, ale ta zomrela velmi skoro, este ked som bola v puberte. Tam som bola prilis mala/mlada na to, aby som si vobec uvedomila, ze nie som na vine za vsetko, co jej v zivote nevyslo. Druha osoba je starsia sestra. Tiez som sa pred tromi rokmi vydavala a najvacsie obavy som mala z toho, co mam od nej cakat. Bolo to velmi tazke, lebo ona nemala v tom case vztah a bolo v nej vela hnevu voci mne, kedze ja som bola stastna. Sposobila mi vtedy vela bolesti, nespravodlive obvinovanie za veci, ktore som neurobila, otvorena neprajnost a kritizovanie a vyzdvihovanie kvalit iba mojho nastavajuceho. No co ti poviem, toxicky hnus vo velkom. Teraz uz ma vztah aj ona a je ku mne dobra. No viem, ze sa to moze kedykolvek zvrtnut, ked jej cosi preleti cez nos. Na tychto ludi podla mna neexistuje nic ine, iba drzat si odstup taky velky, aby ste nestratili kontakt, ale aby si zaroven bola v bezpeci. Nepokusaj sa urcite nic vysvetlovat. To mne sposobilo iba viac a viac bolesti, pretoze prislo iba dalsie obvinovanie z veci, ktore sa nestali. Tam je nulove prijimanie vysvetlenia. Lebo tie osoby nehladaju pravdu a porozumenie skutocnosti. Tie osoby sa vyzivaju v tom, aby sposobili utrpenie tam, kde vidia stastie. Tvoja mama musi mat velke nevyriesene mindraky. Rovnako ako moja sestra. Nie je v nasich silach to ovplyvnit, nie este vyriesit to. Preto ohladne svadby skus to urobit tak, aby mama bola pozvana a bola v roli mamy nevesty, ale urob len nevyhnutne minimum. Ja dobre viem, ze Ty s mamou nie si rozhadana. Na rozhadanie su potrebne dve nahnevane a zatate strany. To Ty nie si. Zaroven viem, ze s jej nahnevanostou nepohne ani ospravedlnenie (to prinesie iba viac obvinovanie teba zo vsetkeho), ani vysvetlovanie (opat iba viac hnevu sa na teba zosype a vysledok ziadny). Akceptuj, ze mama ma problem. A skus sa citovo angazovat co najmenej. To he hrozne tazke a sama s tym mam problem. No sestru zo zivota nikdy nechcem vyhodit, aj ked musim prekusnut vela nespravodlivosti z jej strany. Chran svoje mentalne aj fyzicke zdravie, drz si odstup a nedavaj si nic za vinu. Zvladnes to, neboj.

Aj ja som si to tak predstavovala :) Ale snúbenec má neskutočne veľkú rodinu, s ktorou vynikajúco vychádza. Tak ja si to budem musieť z veľkej časti “odtrpieť”. :)

Keďže sme nemali bohviejaké vzťahy tak sme robili len malú svadbu a teda väčšina rodiny o tom ani len tušenia nemala.

Blueberry, ďakujem. Vieš mi poradiť nejakú literatúru, kde by som sa vedela posunúť viac? Ako si to prežila ty?
Áno, je to pre mňa toxický človek. Je naozaj ťažké komunikovať s niekym takým, keď viem, že mi to vždy ublíži. Ešte som sa nedostala do štádia, že by to so mnou nič nerobilo.
Ťažko povedať, či sa odhodlam a ešte skúsiť ten vzťah nejako zachrániť. Do budúcna si uvedomujem následky mojich činov. Úprimne to v sebe ešte nemám celkom vyriešené, ale dlhodobo sa snažím. Ale viem, že sa za tie roky vôbec nezmenila a vôbec si neuvedomila, čo všetko mi vyviedla a do akých situácii som sa kvôli nej dostala.
Najhoršie a zároveň najlepšie na tom všetkom je, že nič o mne, mojom partnerovi nevie a napriek tomu mi slovne ubližuje komentovaním “mojej rodiny” pred druhými, cudzími ľuďmi. Často vyvoláva známym, aby o mne niečo zistila, nech ma radosť, že mi môže uškodiť či už telefonovaním do prace alebo priatelovym rodičom.
Chcela som len vedieť, či to ja celé zle vnímam. Či je to naozaj take dôležité robiť okolo svadby take ceremónie. Je naozaj ťažké organizovať take niečo bez podpory tých “najbližších” a nemyslím finančne. Na svadbu mám našetrené.

Bambi, asi malokto z tych, co ti tu radia, vedia, ake to je mat toxicku matku alebo ineho clena rodiny. Niekedy Ty si odpustila a neprechovavas hnev, ale chranis sa pred nevyprovokovanym ublizovanim, ktore nema konca a prameni z osobnostnych problemov a nevyriesenych mindrakov tej osoby. Ja som si toho uzila... Takze viem. Podla mna sa pokus trosku priblizit, ale necakaj, ze sa ta osoba zrazu zmeni na aspon znesitelnu a ze uz ziadne utoky (vacsinou slovna agresia alebo pasivna agresia) uz nepridu. Pridu. Niekedy je to velmi tazke, ale snaz sa veci robit tak, aby ta cesta medzi vami zostala otvorena. Matka sa nezmeni. Skus robit to, co ti nesposobi tazobu na sdrci. Teda ak sa na to citis, skus nadviazat miernu komunikaciu. Zaroven sa snaz drzat si odstup natolko, aby ta dalsie emocionalne utoky prilis nevycerpavali.

Vykašli sa na to, čo chceli, alebo nechceli..
budes aj matkou, čo deckám . povieš, že čo babka...zákaz príde?

Mala by sa sa zmieriť s nimi pred svadbou, možno ste obe strany zaťaté len, vieš, je hrozné rodičov ,, zavrhnúť" , si mladá,aj rodičia sú tiež ešte relatívne mladí,
Čím skôr, tým lepšie, a ešte máš aj starkú, vekom ľudia zatrpknú, teraz to možno ešte ide, len treba nájsť niečo, nejakú cestičku,

Možno tvoj priateľ, neverím, ak zorganizuješ stretko, že to proste nejak nedopadne.samozrejme treba ochotu, žiadne ofuky, zbrklosť, predýchať veľa vecí, na veľa vecí netreba ani reagovať. Možno priateľ by ich mohol pozvať na stretnutie, aspoň sa o to pokúsiť.

Hej, možno zase budete odmietnutí, lebo... Tvrdohlavosť na oboch stranách, možno každá strana cíti ublíženie, alebo čo, každopádne, je toto príležitosť: zakopať vojnovú sekeru.

Možno sa treba ponížiť, nemyslím doslova... možno by si ich mala poprosiť, aby ste vychádzali spolu.

Keď už to nevyjde ani na 3.pokus, aspoň budeš mať čisté svedomie, a aj tak ich ubezpeč, že z tvojej strany je všetko ok.

A neprechovávam voči ním hnev, ani nenávisť, ani ľútosť.
Dávno som im odpustila a x rokov pracovala na tom, aby to tak bolo :)

Neviem, prečo by ste ho mali ľutovať.
Áno, nerozprávam sa s mojimi rodičmi, ale to neznamená, že ja som konfliktný človek.
Znamená to to, že som nazbierala toľko sebalasky a sebaucty, že nebudem v mojom živote mat manipulátora a človeka, ktorý ma vlastne ani nechcel, lebo som sa nenarodila ako syn.