Ahojte, viem, že táto téma , už na tomto diskusnom fóre bola, ale ja už neviem , čo mám robiť a veľmi ma to trápi. Celkovo ma to veľmi obmedzuje. Nedokážem si sama nič vybaviť, zavolať lekárovi a podobne . Keď sa chcem s niekým porozprávať, tak ma väčšina ľudí odbije s tým, aby som bola radšej ticho , pretože sa to nedá počúvať a že keď neviem rozprávať, tak nech radšej ani nerozprávam . Veľmi sa za to hanbím. Často ma ľudia upozorňujú na to, že som iná, že mám problém s rečou a vysmievajú sa z toho . A to hlavne rodina. Niekedy, už naozaj neviem ako ďalej. Vždy keď ma takto ponižujú, samozrejme aj pred inými ľuďmi sa tvári, že mi je to jedno , že ma to netrápi, ale opak je pravdou. Zajakávam sa od malého detstva a vlastne ani neviem prečo. Neviem o tom, že by sme mali v rodine podobný problém . Začala som rozprávať až ako trojročná. Od tej doby som si prešla rôznymi lekármi ako je logopéd, psychológ, neurológ. Na odporúčanie logopeda som skúsila aj jógu. Veľmi ma to ovplyvňuje. Mám strašne nízke sebavedomie a v ničom si neverím . Po skončení strednej školy som chcela ísť na vysokú školu. Chcela som študovať psychológiu, sociálnu prácu, osobného asistenta v škole. Proste nejaký odbor, kde by som mohla pomáhať druhým. Ale ani to som nemohla, pretože tým pádom, že sa zajakávam, tak by ma na takýto odbor ani neprijali . Nenávidím sa za to ☹️ .
Zajakávanie v dospelosti
skus vedome dychat, to ta ukludni a malo by ta to naladit na fajn mood :)
Ja sa snažím pomaly rozprávať, nestresovať sa, ale vždy ma premôže strach že čo ak ... Najväčší strach mám asi vtedy, keď sa mám rozprávať s niekým koho nepoznám. Keď čítam knihu nahlas sama pre seba, tak vtedy som v pohode a vtedy nekokcem . Pri komunikácii s inými sa vždy snažím hľadať jednoduché slová, ktoré sa ľahko vyslovujú. Problém mi robia hlavne slová začínajúce na samohlásky. Vždy sa bojím výsmechu pretože vždy ma to psychicky položí. Veľmi mi záleží na názore druhých. Neviem prečo, ale v poslednej dobe mám pocit, ako by som bola všetkým len na posmech .
Ešte som zabudla, možno to bolo tiež z toho filmu, že sme rozprávali v cudzom jazyku, skús, my sme nekoktali, potom v slovenčine áno...
Hlavne,že máš prácu, nie si odkázaná na iných, alebo sedieť na úrade práce a psychika ide dole vodou,
Tiež stres,že ako škola, odpadol, už tu bola táto téma...
Áno, spev veľmi pomáha, lebo keď spievaš nekokceš?, tak si kúp nejaké cd od Jaroša napr.detské a spievaj, jednoduché textíky, ku logop.veď aj dospelí chodia,
No nám nepomohli, som naivne myslela,že bude s log.slovné cvičenie napr.polhodinka v kuse,ale nič, len pokyny, papiere....
Tak sme spievali, podľa nejakého filmu, odpozerali,že takto sa vyliečil, anglický film to bol,
Potom sme čítali spolu pomaličky detské jednoduché, slabiky najprv, potom opakovali tie slabiky, ak by si mala kamošku, niekoho z rodiny čo spolu by ste...
Každý deň chodiť na prechádzky ak sa dá, s niekým, vysmiať sa, hlavu čistiť, prídu endorfíny,
Z toho telo a hlava v pohodke, a o to ide,aby si bola v pohode, teraz akoby v strese furt, že čo povieš, či ťa nevysmeju,zahriaknu,
Toto všetko do bodky aj u nás bolo
na noc,furt to tu už na smiech aj možno,opakujem, že od Barnys Hypnox forte, to je B6+bylinky, aj cez deň je od Barnys antistres, cez deň ešte vitamín B komplex,omega 3, naštuduj si na nete od jamieson, Barnys, Weber naturals produkty, aby,že nie som reklama,
Nám to veľmi pomohlo, tvoja myseľ je v strese, čas to chce, ale nejaku spriaznenú dušu tiež,
Proste sme išli donekonečna mama, tata, hogo, gogo, fogo, vymýšľala som, tiež na jutube pozri cvičenia logo....nevzdávaj, začni sama,
Potom sme šli skúsiť časom do obchodu, ale dopredu sme si pripravili, nacvičili,čo povieme....ešte pred obchodom stáli a opakovali.... jednoduché vetičky jasne.
Telo a myseľ do kľudu.rutina - spánok, práca, prechádzky... pomaličky si opakuj po tichu aj po ceste z práce slabiky, tiež sme dali na uši sluchátka a spievali detské pesničky...potom textíky detské, pomaličky, detské rozprávky na cd, krásna pomalá slovenčina, ktorú vyslovovali známe herečky
S tou vysokou školou bol problém, pretože som čítala že sa tam na začiatku štúdia konajú nejaké talentovaný , alebo niečo podobné, kde musí mať človek vynikajúce komunikačné schopnosti a to sa mňa netýka. Zdá sa mi, že to bolo potrebné aj pri sociálnej práci.
Teraz pracujem, ale mám prácu , kde komunikujem, len občas.
S volaním mám problém, pretože aj keď si to napíšem na papier,ale premôže ma strach a ten je silnejší.
Knihy najradšej čítam romány a pod .
Snažila som sa aj rozprávať pomaly ale mám strach, pretože stačí že sa len trošku zakokcem a už ma na to niekto vysmeje, upozorní a ja sa už celá roztrasiem. Myslím si, že by to bolo lepšie, keby na to neupozornili a brali to ako normálnu vec .
ahoj, mohla si študovať trebárs aj sociálnu prácu alebo ošetrovateľstvo. Aj tým pádom sa dá pomáhať ľuďom.
Podľa mňa si telefonáty môžeš vopred pripraviť písomne a tak ich potom do telefónu čítať.
Dobré je, keď si pozrieš staré videá z námestí z roku 1989 a tam sleduj, ako komunikuje Kňažko. Skús ho napodobňovať. Tak sama pre seba.
My máme v rodine jednu ženu, ktorá vie veľmi fajn rozprávať. Vieš prečo? Lebo jej matka bola hluchá, preto musela rozprávať veľmi pomaly a dôrazne artikulovať.
Ďalšia vec je, že svet sa tu netočí okolo zajakávania. Akú prácu pracuješ, aké knihy čítaš, čo Ťa baví?
Čo tak spev? Nechceš vyskúšať? Ten je možný len pri správnom dýchaní. Na zborový spev netreba priveľa talentu, stačí vôľa.
