Ahojte, brat ma 28r a vždy vystrájal. Rodičia sú rozvedeni už dlhšie a otec je tiež neliečeny psychiatrický prípad plus sa o nás nezaujímal.
Boli sme vychovaní patriarchálnou výchovou. Bratovi bolo vždy všetko odpustené a nikdy nemusel robiť domáce prace typu utieranie/umývanie riadu, žehlenie, zametanie, na to som bola len ja, on nie, len preto, že bol chlapec. A vlastne nim aj ostal, vďaka matke. Matka ho mala vždy najradšej a doteraz ho čičíka. Myslím si, že mnoho matiek je sexuálne priťahovaných k svojim synom, aj keď to žiadna neprizná, lebo je to nechutné. Hovorí sa tomu aj emocionálny incest. Dievčatá/dcéry nemajú tak rady, lebo ich berú ako svoju ženskú konkurenciu.
Ale späť k tomu ich chorému vzťahu. Brat si síce prenajíma byt inde, ale u matky je každú chvíľu. Je to len zástierka toho, že akože žije inde, lebo väčšinu času trávi u matky, kde ju chodí vyžierať a proste žije tam, ale neplatí jej. Chodí tam, lebo ma nad matkou moc, matka je totálne zblbnuta katolicizmom, hoaxami na nete a je totálne submisivnej povahy (voči chlapom a farárom), ženy akurát nonstop ohovára. Tam chodí po nej zjapať, komandovať ju, rozkazovať jej a ona spraví všetko, čo jej on povie, navyše už ju tak naponižoval, že absolútne neverí svojmu úsudku, svojim zmyslom, napr. je schopná sa spýtať, či je niečo niekde naozaj napísané, aj keď jej zrak ešte funguje. Mňa brat nenávidí, lebo existujem a nemám problém im povedať, čo si o tom ich vzťahu myslím + preto, že sa raz bude so mnou bude musieť deliť, aj keď ani to nie je iste, lebo matku ovláda a štve proti mne. Ja som po skončení VŠ odišla a veľmi zriedkavo prídem na návštevu, keď brat nie je doma. Neznáša ma aj preto, že mam stálu prácu a on nie. Po tom, čo ju tam komanduje a hreší jej, ona ho ochotne obsluhuje a robí, čokoľvek si on zažiada, plus nekriticky prijíma jeho názory a mysli si, že je to 100% pravda. Často po tom, čo na ňu nahuci sa o istý čas už spolu smejú, mojkaju, dokonca som ich videla, keď som tam ešte žila, že ona ležala v posteli a on prišiel a ľahol si vedľa nej do tej istej postele a obidvaja si tam hrkútali a vyzerali velmi spokojne. On ju obcas odvezie autom na nákup alebo niečo s ňou vybaví a potom jej to stále vyhadzuje na oči a ona ma pocit, že ho potrebuje.
Pýtate sa, prečo to nedokážem riešiť, aj keď ma to trápi? Pre toto:
1. Matka ma bratove slova za sväté a moje za bezcenné, vždy to tak bolo a je.
2. Mamina sestra tiež vie o bratovom správaní a tej situácii, ale ona ma zase doma 35r. syna, on žije s ňou ale pre iné dôvody (kedysi drogovo závislý, dnes nedokáže fungovať bez dozoru). Tak sa o neho stará ako o malého, ale v tej domácnosti je dominantná zas ona. Otec toho syna ju opustil, už keď bola tehotná, čiže iste jej velmi vyhovuje tiež, že má doma spoločnosť syna (aspoň nejakého chlapa), aj keď nie je to práve výhra. No a mamina segra o tom teda tiež vie a nič nerobí, akurát sa jedna druhej vystazuju do telefónu, poohovaraju ine ženy, pomodlia sa a ďalej idu posluhovat svojim synom.
3. Mama si ho neustále zastáva a kebyže to riešim, všetko poprie a zastane si ho a brat by sa pomstil, je to výbušný, zlomyseľný nervak.
4. Matka mňa a brata vždy proti sebe štvala, pred jedným ohovárala a vysmievala sa z jedného súrodenca a pred druhým naopak. Myslim, že zly vztah by sme mali tak či tak, ale ona k tomu významne prispela.
5. Vybrala si zlého muža, ostávala so zlým mužom, ktorý jej i nám robil zle, čím nám len zbytočne skomplikovala a sproblematizovala životy. Ale musím aj povedať, že bola tlačená zo strany rodiny, nech sa nerozvedie, aby nebol hriech. Neriešila to, nechala nás vyrastať v prostredí neustálych hádok a nenávisti. Ale za toto je vinná cela jej rodina, ktorá jej tie katolícke dristy a patriarchálne videnie sveta natlačila do hlavy. Dovolila aj bratove vyčíňanie voči nej a mne.
Chodím tam zriedka. Neviem či vôbec prísť na Vianoce, brata neznášam. Matku mám rada a svojim spôsobom mi jej je ľúto. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci.
Píšem to sem, lebo som možno zvedavá, ako by ste sa zachovali vy.
Ďakujem za prečítanie.
