Ahojte, neviem čo so sebou. Doslova. Som dlhodobo nešťastná a nič ma nenapĺňa. Začalo to pred vyše rokom. Ukončila som svoj dlhoročný vztah nakoľko sme žili ako príbuzní a nie partneri. Obaja sme boli mladí a mne v takom nízkom veku prišlo ľúto (za nás oboch) mať ,,vyprahnutý,, vzťah. Nebolo to fér voči ani jednému, deti sme nemali a s ním som po nich ani netúžila. Vzťah som ukončila, napriek tomu že ma to bolelo. Citovú väzbu som mala, ale ako píšem skôr ako k bratovi, otcovi, mame skratka takú príbuzenskú. Veľmi na ten rozchod bolel a bol ťažký, no myslela som si, že som urobila dobre. A však spomienka na toho človeka ma neskutočne bolí, keď sa náhodou stretneme a ja ho vidím som odpálená celý deň. Keď ho nevidím žijem normálne. Šťastná nie som, ale žijem a fungujem. Mám nový vzťah, občas som šťastná ale prídu hádky a mňa naplní pocit temnoty. Nie je to vzťah ako som mala kedysi. Chcem si dať život do poriadku. Ale len tápam. Potrebujem vyriešiť bývanie, lebo momentalne nemám ani trvalý pobyt ale s hypotékou ma odbyli. Neviem čo začať riešiť, a ako sa už konečne vymotať. Som zúfalá, a bojím sa že raz príde skrat a ja to všetko ukončím. Ako ďalej ? Nejaké rady ?
Čo mám so sebou robiť.
Človeku v živote pomôže aj to, keď je užitočný pre druhých.
Na to, aby si sa cítila s niekým vo vzťahu šťastne, musíš byť v prvom rade spokojná ty sama. To, čo vonku vysielaš si spätne priťahuješ. Skús ísť do seba hlbšie a všímaj si miesta/oblasti/myšlienky, ktoré si pýtajú tvoju pozornosť. Ak si chceš prečítať/vypočuť viac, pozri môj blog "Ako na dobrý vzťah" alebo youtubové video :)
Hlavne si to nevycitaj zeby to bol zly krok alebo cosi. Proste si to tak citila a ende. Ono tiez som v jednom vztahu mala taky pocit. Ani sme sa nehadali, v pohode sme zili, ale nejako vsetko z toho vyprchalo. Mala som pocit tiez ze sme ako surodenci a to nie je vobec nic prijemne, najma ked potom stretnes niekoho pri kom mas motyle v bruchu len co sa na neho pozries.
Ahoj, ja mávam tiež podobné problémy, keď si niekedy spomeniem takto na minulosť, mávam obdobia kedy som nešťastný kvôli tomu že môj prvý vzťah čo som mal sa skončil ako sa skončil, takisto som sa v ňom vtedy citil už nie ako partner ale ako skôr nejaký kamoš a podobne... Potom som mal aj druhy vzťah no a ked sa ten skončil tak často som mával nepríjemné stavy z toho že ten prvý je už preč, teraz to prežívam už menej ale občas sa stane, ten druhý vzťah bol taky ze bol som zamilovaný tak všetko bolo super ale ked to vyprchalo tak som ani nevedel prečo som s ňou vlastne bol... No a šťastný sa necítim byť, občas hej a občas nie... Takže ty tvrdíš že dnes niesi šťastná kvôli tomu čo sa stalo s tým tvojim prvým vzťahom? Že tam to má korene hej? Odkedy ta ten koniec vzťahu bolel tak tu bolesť ešte furt dokážeš cítiť? Alebo ako to vlastne vplyvalo na to všetko čo bolo potom? Je to teraz aspoň lepšie ako to bolo? A bývaš teraz s tvojim terajším priateľom?
