Dobrý deň mám 22 rokov a mám psychické problémy už 12 rokov mám rôzne úzkosti a asi ešte štyri diagnózi. Som hanblivý človek kôli šikane zo základnej školy. Rodičia má nenávidia. Mám horšie obdobia aj lepšie. Ľudia v okolí nevedia žeby som bol chorý dusím to v sebe. Nikdy som nemal frajerku, neviem čo je lásky v živote keďže nikto má nemá rád. Veľmi veľmi by som chcel nejaké dievča. 90% času trávim sám. Keď sa niekedy rozprávam s nejakým milím pekným dievčaťom cítim sa tak dobre,len keby mi nebolo zle z mojich diagnóz. Nechcem ju sklamať že som chorý viem že je to nezodpovedné keď mám zle obdobia som nepoužiteľný.Aj keď mi je zle pomáham iným ľuďom lebo choroba ma naučila čo je v živote naozaj dôležité.Mám svoje podnikanie snažím sa. Ľudia s ktorými sa stretávam hovoria že som veľmi vtipný a veselý aj keď som chorý a mám üzkosti. Je možné aby ma nejaké dievča chcelo ?
Nájdem si niekedy dievča ?
ja viem nie je to pekne, ale svoju psychiatricku diagnozu som sa nie raz snazila pouzit na odstrasenie chlapa ktory sa mi nepacil...nevyslo to ani raz, to je odpoved na tvoju otazku z mojej strany...
Ahoj, ja mam 20 rokov momentálne a tiež si v tento moment myslím, že si nikoho už asi nikdy nenájdem :D aj keď asi si povieš, že si to len namyslam, pretože už som mal vzťahy 2 a áno mal, no ale už nemám a tak trocha si neviem predstaviť, že ako by bolo možné aby som si našiel nejaké ďalšie dievča, ktoré by so mnou chcelo byť aj napriek tomu aký som, mal som depresiu a bral som AD 3 a pol roka, síce som už vylieceny povedzme ale nenechalo ma to nepoznaceneho, sú skutočnosti ako naprikald to že niesom nejak silná osobnosť mentálne, že som zakomplexovany niekedy, že sa mám problém ovládať (tým nemyslim hnev ale niekedy sa neviem dokopať k tomu čo sám chcem) a takisto v tento moment nemám ani žiadnych kamarátov, znie to smutne ja viem a tiež z toho niesom nadšený... No a teda pre toto všetko si myslím, že si už nikoho nikdy nenájdem, možno je to prehnaná myšlienka, keďže už som si ju myslel aj predtým ako som spoznal dievčatá s ktorými som bol vo vzťahu, cize možno to je teraz rovnaký scenár ale nič to na tom nemení, že momentálne nemám nikoho a že ten pocit mám v sebe stále, podľa mňa je možné si nájsť dievča aj pre mňa aj pre teba len musíme nájsť to pravé, to správne, čo s nami bude, tým nemyslím, to ktoré bude s nami len preto lebo bude tolerovať naše problémy ale také, ktoré bude v prvom rade mat rada naše osobnosti a to akí sme celkovo, samozrejme nesmieme to pred nimi tajiť ale viem, že je mnoho dievčat, ktorým to prekážať nebude a naopak budú nás mat rady len ich treba nájsť a ešte si písal nižšie, že možno by bolo dobre nájsť si dievča s podobnými problémami a áno mam s tým skúsenosť a ajked to bolo miestami ťažké bol to ten lepší vzťah, o dosť a dal mi toho veľa a veľmi sme si rozumeli no z určitého dôvodu už spolu niesme, takže ak tu niekto písal že nevie ci to je dobrý nápad no tak kludne môže byť, ale v prvom rade je podľa mňa dôležité aby si ľudia rozumeli v tom vzťahu, takže z môjho rozprávania vyplýva že určite si môže každý kto ma takéto problémy (alebo aj nemá :D) niekoho nájsť len musí nájsť toho správneho :D neviem či som vám zlepšil na to pohľad ale hádam hej :D
mne sa nechce veriť, že Ťa rodičia nenávidia. Myslím, že si to namýšľaš kvôli Tvojej chorobe. Navyše v Tvojom veku sú konflikty s rodičmi bežné, oni majú svoje predstavy, Ty tiež, ale to neznamená, že by Ťa nemali radi.
Skúsiť môžeš určite, aj keď neviem, či je to taký skvelý nápad... Môžeš ziskavať konečne skúsenosti. Neber hneď všetko vážne, ale skôr ako niečo nezáväzne. Ak ukážeš veľký záujem tak odmietne ťa skoro každá...
Podľa mňa by bolo najlepšie nájsť dievča s rovnakými problémami. Rozumeli by sme si viac. Poznám zase s okolia dievčatá ktoré frajeri nechali preto že začali mať nejaké psychické problémi.
Radoslavka skúsenosti sú dôležité. Cítim, že tento chlapec nedostane veľa šancí... Ja mám schizofréniu a tiež nedostal som veľa šancí, odkedy som chorý. Tých šancí bolo skutočne len pár, ale nepoznal som správne odpovede. Prvýkrát ma veľmi vyľakalo, keď sa baba samá ponúkla a ja som sa nechytal. Veľmi smiešny moment, holka povie sama na prvom stretnutí,aby som ju bozkával po celom tele, že môžem a ja neviem, že čo s tým. Keby bola opitá tak OK, ale bola triezva tak nevedel som či je to nejaký test, alebo nie... Hoci druhýkrát som bol s inou pripravenejší na situáciu, hoci s objektom záujmu sa stretávalo ťažko (chyba bola na jej strane, rodičia nechceli ju púšťať von, a to mala 24 rokov. Strašne ich nenávidela za to.) až napokon som to vzdal. Povedal som si, že max. kamaráti, čo sa stretnú občas vonku...
ved nepotrebuje vediet o baleni dievcat vela, kazdy nejako zacina nie?
Nevidim ziadny dovod, preco by si si nenasiel. Ked si s niekym ludsky vyhovujete navzajom, ani choroby vam nezabrania byt spolu.
ak spoznas nejake dievca, a budete si navzajom sympaticki, ze by to mohlo prerast v nieco vacsie, a povies jej ake mas problemy ak to bude ta prava povedzme, tak bude s tebou aj za takychto okolnosti. a zase budme uprimni, nikto uceny z neba nespadol co sa tyka vztahov, ucime sa stale :)
Chcel by si počuť asi inú odpoveď, ale ja si myslím, že ťažko. Nájdeš určite dievča, ktorému sa budeš páčiť, ale nebudeš vedieť reagovať. Súdim podľa toho, že si nikoho nemal a nebudeš vedieť tak o balení žien veľa. Aj keď sa ti ponúkne sama.
