a ja som na vozíku 2 roky po úraze miechy stavce c2 c3 bol som teda ochrnutý od krku dole mám spastické cele telo nemôžem dobre hýbať rukami ani nohami celým telom a rodina mi robí zo života peklo čo sa týka môjho sa stavu a pokroku uraz sa mi stal 20.5.2019 baclofen ako tabletka mi nezaberá a 2 roky trvajú hádky keď poviem že vozík potrebujem a ľudia nevedia pochopiť čo je to spasticita a akú ju mám ťažkú horšie že to nechápu ani tý čo si hovoria fyzioterapeuti ale o tom nebudem , nemôžem jazdiť na aute lebo spasticita mi to nedovolí a odpoveď dostanem že to nemôžem vedieť a keď nemôžem že som chudák . nejde mi vstať samému z postele a tak mi je povedane že môžem ísť do piče že budem teda ležať celý deň keď neviem sám vstať a že sa na mňa vyjebu nejde mi sa obliecť a stále mám na tanieri že to mám robiť lepšie a sám že mám chodiť lepšie a že mám rýchlejšie na vozíku keď toto všetko mi spasticita nedovolí keď poviem že nemôžem lepšie chodiť že to nemôžem vedieť a ked poviem že spasticita sa nemení je trvalá a že sa mi zhoršuje že to nemôžem vedieť čo bude za 2 roky že mám čakať že či chcem byt na vozíku a koľko že už som na vozíku 2 roky a koľko tam chcem byt že vozík je prekážka že ma obmedzuje že či chcem na ňom sedieť stále robím malo stále mi ukazujú druhých na youtube že ako sa snažia a že ja nechcem a nesnažím sa vadí im že mám vozík a že nemám na ňom byt že mám fungovať bez neho a tak ďalej stále dookola to jednanie ako s malým deckom že mám sám vstať postaviť sa a obliecť sa nefunguje mi močenie a že mám chodiť na wc a toľko môj príbeh a také správanie je vraj normálne že druhý tiež by tak jednali a ešte aj horšie je to podľa Vás normálne ?
som na vozíku
Skus si vybavit osobnu asistenciu, ked tvoju rodinu takto otravujes a takto s tebou jednaju.
Moze aspon ciastocne odbremenit tvoju rodinu.
Syty hladnemu neveri, to plati stale.
Moze sa stat, ze pri motivacii padne aj tvrde slovo a niekedy ho mozno aj treba, alebo vyklzne, je tazke sa starat o choreho a nie kazdy to zvlada.
Rozpravas o spasticite, takze asi nieco o svojom problem vies, skus si pomoct sam, nejakou medicinou, cviceniami, neviem, co ti mam poradit, proste skusit nieco mimo fyzioterapeutov, ak ti nevedia pomoct, nastuduj si, tu je medicina sto rokov za opicami a mozno ti pomozu aj ine, ako je zapadna.
Drzim palce.
Man30- ešte by som nehádzal flintu do žita. Skús metódu RUŠ.
miki25- keď máš tú schizu, odporučil by som ti tiež metódu RUŠ - m.youtube.com
Tak presne v tom videu hovorí tvorca tej medódy, že už vyliečil človeka so schizofréniou. Čo ty na to?
A teba sa chcem opýtať len tak zo zvedavosti, lebo ma zaujíma psychosomatika, či náhodou mávaš také zášklby svalov a druhá otázka, či si náhodou moc chudý.
Nemám o schizofrenikoch moc naštudované, ale toto ma zaujíma.
A ďalšia vec, či máš taký pocit, že nemáš kontrolu svojím životom.
Diagnózy sú len diagnózy a nejde sa moc po príčine:
v tejto prednáške
m.youtube.com
1 náš psychiater-dokonca hlavný psychiater v nemocnici povedal, že súčasná klasifikácia psychiatrických porúch vychádza nie zo skutočnej podstaty, príčiny choroby, ale hodnotia sa väčšinou len vonkajšie faktory-prejavy. Čiže je niekoľko bodov, kt. musí človek splniť, aby mu mohla byť priznaná diagnóza depresia. A ko to hovorí v tejto časti videa.:
A to mňa prekvapilo, že toto samotný psychiater povedal-on je nútený podľa toho vychádzať, lebo takto to schválila nejaká komisia lekárov hlavne v Amerike (tu je myslená klasifikácia psychiatrických porúch DSM-5). DSM-5 som držal v rukách, a čakal som veru nejaký hlbší vhľad do osobnosti človeka. Ale fakt nič moc. A je to podľa mňa smutné, lebo tým pádom sa psychiatria ani tak nezameriava na liečbu príčiny, ale následkov psych. chorôb. Čiže v mnohých prípadoch ľudia hltajú lieky, ale bez toho, aby sa išlo ku koreňu, čo to spôsobilo.
Myslím si, že tento systém bol vymyslený skôr z ekonomického dôvodu, aby ľuďom mohli napr. priznať dôchodky.
Ešte dodám, že tento ekon. systém nie je vymyslený na to, aby nám bolo dobre, ale aby sa dali ovládať ľudia-to je môj názor.
Myslím si, že mnoho z tých ľudí, kt. je klasifikovaná ťažká depresia, radšej zoberú ten dôchodok a lieky, lebo to čo potrebujú sú peniaze. Je to možno jednoduchšia cesta, ako pátrať po príčine. Ale byť celý život na liekoch-ja sa k tomu ani neviem vyjadriť :). Čo je to vlastne za život?
Ja sa ani nečudujem, ľudia sa boja ísť na tú psychiatriu, keď majú problémy.
Keď som tam bol ja a povedal som psychiatričke, že ja lieky brať nebudem-tak to som teda zažil reakciu-žiadna ochota ďalej zaoberať sa mojím problémom. Pretože oni sú nastavení dávať lieky. No a priznám sa, mal som pocit viny, keď som odmietol lieky. A to je to nebezpečné, že človek, ktorý si neverí má tendenciu podriadiť sa autorite-lekárovi, aby s ním niečo urobil.
A to som mal dokonca ešte záujem hlbšie hovoriť s ňou o svojej psychike. Odpoveď? NEMÁM ČAS. Tak keď vážený psychiater nemá na mňa čas, tak aký význam má brať od neho lieky? Dá sa mu vôbec veriť? Ide mu o to pomôcť človeku, alebo hlavne o predpis liekov?
Tak vieš problém je ten, že sa nevyrovnali s tvojím postihnutím. Ja mám schizofréniu a tiež sa cítim niekedy, ako by som bol malým chlapcom. To je problém. Rád by som niečo zažil a počúvam len,že nedá sa. Mám svoje sny, ale väčšina sa nedá splniť a ťažko sa mi funguje. Keď nefunguje hlava tak je to problém. Netuším, či isté vecí sú z hlavy lekárov alebo ich vlastnej, ale celé zle. Necítim sa vôbec dobre z toho.
Ja mám od narodenia DMO a síce fyzicky som na tom trochu lepšie (viem na kratšie vzdialenosti chodiť a pod.), myslím, že ti viem ponúknuť relatívne dobrý vhľad do situácie.
V prvom rade sa s tým tvoja rodina nevie zmieriť. To je skrátka fakt. Preto sú na teba takí. Neznamená to, že ťa nemajú radi, skrátka sa len s tvojím zdravotným stavom nevedia vyrovnať a preto chcú, aby bolo všetko s tebou "normálne".
V rade druhom čo by som ti v tvojej situácií poradil je, že sa musíš na ich reči vykašľať a nebrať si ich osobne. Ty najlepšie poznáš svoj zdravotný stav a iba ty vieš, čo dokážeš a čo je za hranicami tvojich možností. Nevyznám sa v tvojej diagnóze, ale zameraj sa na to, ako nájsť spôsoby, aby si i napriek nej vedel plnohodnotne žiť. Pokiaľ máš vo svojom živote nejakého kamaráta alebo hoci len jedného člena rodiny, ktorý by ťa nejako podporil, buď s ním v kontakte a nech ti on pomáha (ísť, kam chceš, robiť, čo ty chceš....), rozumieš mi.
Ďalej sa niečomu venuj. Píš knihy, dopisuj si s ľuďmi, skús online podnikať...skrátka hocičo. Využi čas, ktorý máš a nájdi veci, ktoré by si vedel robiť a uspej v nich.
Postupne skúšaj všetko. Teraz nechcem znieť, ako tvoja rodina a kázať ti ale neboj sa veci aspoň skúšať, nech už si vieš predstaviť, že by si ich zvládol, alebo nie. Píšeš, že vieš hýbať rukami, len nie veľmi dobre. Možno by to stačilo na to, aby si riadil auto s ručným ovládaním. Hovorím, neviem, ale neboj sa nachádzať riešenia a skúšať veci, i keď si najprv zo začiatku nevieš predstaviť, že by si ich zvládol (sám som také zažil, napr. so samotným šoférovaním).
Neboj sa ani zoznamovať a nachádzať si vzťahy, dnes už to ľudia tak neriešia a sú otvorení aj vzťahu s invalidom.
Nepoznám detaily, neviem, či aj niekedy chodievaš von s niekým alebo ako vyzerá tvoj každodenný život. No pokús sa od toxickej rodiny si udržovať odstup alebo s nimi komunikovať len minimálne. Ži si svoj život najlepšie ako uznáš za vhodné a nenechaj sa nikým dirigovať v rámci možností.
