Precitala som kvanta a kvanta knih. Skoro z kazdej som si nieco zobrala. Vyslovene motivacnu, co ma tak pohladila na dusi som vlastne asi ani necitala. Ale nieco z tej kategorie, co sa mi pacilo, je napr. Kaviaren na konci sveta, velmi tenka, precitas behom dna a su tam krasne ilustracie. Tu knihu som si kupila asi kvoli obalke, je krasna, taka nunu :-) A obsahuje velmi jednoduchy navod ako zit stastnejsie. Faktom je, ze ked citam teraz uz akukolvek akoze motivacnu knihu, drvivu vacsinu z toho poznam a aplikujem v zivote, resp. nejak som sa ku tomu v zivote dopracovala aj sama, k tym urcitym myslienkam, navykom a tak. Cize mna uz nic nevie nejak zaujat z tej kategorie a preto ani nevyhladavam take knihy.
Osobne ma viac oslovili, motivovali a priviedli na urcite myslienky a k hlbsiemu vnimaniu zivota a suvislosti naopak knihy z kategorie beletria. Uplne najoblubenejsiu knihu mam od Mika Waltari - Temny anjel. Je to tucna dvojdielna kniha, ale je vyborna ako vsetko od Waltariho. Hovori o konci jednej civilizacnej epochy (Pad Konstantinopola) a na pozadi toho sa odohrava velmi nadcasovy pribeh. V podstate dokonale sedi na akukolvek dobu a vnimam, ze mozno aj tato nasa civilizacia pomaly ale iste konci, zda sa, ze teraz uz aj celkom rychlo. Citala som ju, ked som mala 15 a doteraz je to moja uplne naj kniha, aku som kedy citala.
Z kategorie knih, ktore ma najviac oslovili su este tieto: Toshikazu Kawaguchi - Before the coffee gets cold, Bernhard Schlink - The woman on the stairs, Paolo Coelho - Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala. Ani jedna v podstate nie je "duchovna" (okrem Coelha), ale v kazdej je akoby taka podstata niecoho zachytena, take hlboke pravdy skryte za pribehom.
Velmi mam rada aj take surrealisticke knihy, jednu dobru som citala nedavno od Samanta Schweblin - Mouthful of birds a uz velmi davno od Jozef Viktor Schwartz - Navraty z neskutocna. Obe obsahuju poviedky, kde niektore su povzbudive, ine znepokojive, ale nenechaju cloveka chladnym, maju take to fluidum, co nuti sa zamysliet nad tym. Ovsem ako vyslovene povzbudzujuce knihy to asi naozaj nie su, pri tej Schweblin sa mi z niektorych poviedok az chcelo "blejt".
Este mi napadlo, mozno take duchovne (cez pribeh) knihy, ktore sa mi pacili su: Aniko Sandorova - El camino - Cesta, ktora vedie domov, zbierka poezie od Rupi Kaur - Slnko a jeho kvety (nie je duchovna, ale v tych riadkoch je nieco, co ma velmi oslovilo) a teraz mam rozcitanu od Leonard Cohen - Nadherni porazeni. Je to zvlastna kniha, najprv som ju chcela odhodit, lebo tam je jazyk na styl Bukowskeho a toho rada nemam, ale Cohena rada mam, tak som tomu dala sancu a je to take, no neviem, neuchopitelne a to mam rada. Ale je velmi perverzne pisana, to nemusim, taky jazyk, inak je to teda velmi zaujimava knizocka, stale som sa nerozhodla, ci sa mi paci alebo nie, ale nuti ma to ju preluskat.