Hospitalizácia

áno môže...v nemocnici ti potom dajú podpísať papier, kde súhlasíš, resp. nesúhlasíš s hospitalizáciou. Ak vyjadríš nesúhlas, rozhoduje súd. Po pár dňoch príde za tebou na oddelenie kompetentná osoba (možno psychológ, sociálny pracovník? - naozaj si nepamatám akú mala tá osoba funkciu) a dá ti priestor na tvoje vyjadrenie, položí ti viacero otázok a tvoje odpovede zaznamená do spisu. Súd rozhodne a rozhodnutie ti doručia priamo na oddelenie do nemocnice. Ak súd rozhodne, že musíš zostať na hospitalizácii, už sa nič viac nedá robiť, a odporúčam spolupracovať :-)

Dobrý deň vedhej,
nedostávaš žiadne dávky pretože si nikde nepracovala alebo nie si ZŤP? Ak si nikde nepracovala, tak sa zamestnaj (bez toho ti dávky nedajú) a ak si pracovala a nie si ZŤP, tak ti ho po hospitalizácii dajú.

Ďakujem, že si sa pripojila k tomuto fóru.

Ahojte,

no ono je to trocha zložitejšie. Nikto nevie- z rodiny, či priateľov, že sa vôbec liečim so psychickými problémami.( A ani nedostávam žiadne dávky kvôly chorobe). Prechádzam si tým úplne sama. A preto som nesmierne vďačná za Vaše príspevky.

Každý rok je valorizácia dôchodkov tak tých pár drobných predsa osobnosť tvojej úrovne dôchodcom nezávidíš.

Dobrý deň vedhej,
mám pre teba "možno" motiváciu, prečo ísť na hospitalizáciu. Keďže chodíš ku psychiatrovi, asi si ZŤP. Ak ti ale nepriznali plný invalidný dôchodok, tak po hospitalizácii ti ho určite zvýšia.

Ďakujem, že si sa pripojila k tomuto fóru.

Zdravotník7 nesúď ľudí podľa seba prosím :) To čo tu dávaš nemôže písať nikto normálny len ten, čo veľa fetuje a pije... Začni najprv od seba...

Vedhej držím prsty a nemocnica nepomôže vždy. Niekedy si na tom ešte horšie, ako keď tam prídeš. Musíš si pomôcť sama nejako. Venovať sa veľa koníčkom, aby si zaneprázdnila tú svoju "búdku", čo nosíš na hlave... Mne plynú dní tak, že neviem ani ako. Nerobím veľa, ale venujem sa veciam, ktoré ma bavia. Ja mám to šťastie, že mám rád šport, tak pozerám športové zápasy v TV. Veľa venujem sa tiež šachu. Tým chcem povedať, že nájdi si niečo, čomu sa môžeš venovať dlhší čas a rob to...

Otázka znie: "Chceš sa z toho dostať alebo nie?" Ak áno, potom by si mu pravdu povedať mala, lebo to dusíš v sebe, oberá ťa to o energiu... Musíš to zo seba dostať von, pustiť... A sama si s tým neporadíš. Brzdí ťa aj strach, čo sa negatívne odráža nielen na tvojom psychickom zdraví, ale má dosah aj na fyzické. Chcelo by to aj dobrého psychoterapeuta, ale aj sama musíš pridať ruku k dielu, príp. kombinovať s alternatívou.

Vidím to tak, že sa nemáš čoho obávať: lekár ti buď ponúkne okamžitú hospitalizáciu (v prípade voľného miesta a veľmi vážneho momentálneho stavu), objedná ťa na hospitalizáciu (budeš mať čas, aby si sa duševne pripravila), na ďalšiu kontrolu, vymení/upraví ti lieky alebo sa zariadi podľa nálezu z MRI. Tá "polícia a záchranka" sa volá vtedy, ak sa dotyčný dopustí protiprávneho konania.
Držím palce!

Hospitalizacia je niekedy fakt jedinou moznostou ako fakt kvalitne cloveku pomoct. Vacsinou sa z niektorych stavou clovek proste nedokaze vymotat sam a mal by si nechat pomoct o odbornikov

No ja už mám jeden nevydarený pokus za sebou a stav sa mi moc nezlepšuje. A myšlienky prečo tu nebyť ma neustále sprevádzajú. Jeden deň sú silnejšie, inokedy je to menej. Ale v podstate ich mám neustále. Psychiater ma poslal ešte na magnetickú rezonanciu mozgu a na základe tých výsledkov sa uvidí čo ďalej. Ale po pravde sa bojím, že keď mu poviem pravdu ako sa cítim, tak ma v tom momente šupne na hospitalizáciu